Začalo sa to nevinne. Katuška mala kašlík. Aby sme sa rozumeli, baba kašle odvtedy, čo sme prišli domov z pôrodnice. Pediatrička nás na každej prehliadke ubezpečovala, že nejde o nič prevratné, vraj jej len občas zabehne alebo vykašliava zvyšky mliečka. Takže zo začiatku som tomu nevenovala zvýšenú pozornosť.
Stav sa zhoršoval postupne
Náš deň mal štandardný scenár. Dopoludnia prechádzka, potom obed, potom zase spať a popoludní olovrant. No lenže až také štandardné to nebolo. Katuška sa v kočíku začala budiť na kašeľ, keď sme prišli dnu bola mrzutá a odmietla aj príkrm a mlieko. Zo začiatku som to prikladala k únave až neskoro popoludní som začala uvažovať nad tým, či nie je chorá. Rýchlo som jej odmerala teplotu. Našťastie bola v norme. Potom sa baba vykakala, spapala mlieko a išla spať. Takže som zase bola obvinená mojim mužom, že robím zbytočnú paniku. Napriek tomu som ho ešte poslala rýchlo kúpiť do lekárne nejaký sirup na kašeľ, aby sme boli pre každý prípad zásobený. Však viete, svet google a liečenie začalo pracovať na plné obrátky a dozvedela som sa, že suchým kašľom sa všetko len začína… J
Vzlykala od bolesti
Okolo jedenástej v noci som sa zobudila. Katuška síce spinkala, ale vzlykala pritom. Nevedela som, čo mám robiť. Zobudiť ju? Nezobudiť? Však to poznáte, chcete, aby bábo spalo, no na druhej strane vám inštinkt hovorí, že niečo nie je v poriadku, že ho asi bude lepšie zobudiť a tak dumáte, čo bude lepšie… prejde desať minút, dvadsať, furt neviete a v tom sa Katuška zobudí s plačom sama. Hneď ju rozbaľujem, pchám do nej teplomer, v izbe je tma a ten teplomer začne zrazu strašne hučať. To som už vedela, že je asi zle. Idem do vedľajšej izby a neverím vlastným očiam – 38,8. Pozerám naň ako paralizovaná, za pár sekúnd sa spamätám a idem hľadať čípky od teploty. Do prdele, nikdy som to neštudovala, ako často to treba dať, koľko toho mám dať mojej bábe, neviem ani koľko má teraz presne kíl….“ Som strašnááá matkaaa“, nadávam si v duchu, rýchlo čítam na krabičke, že je to od 7 kíl, tak to risknem a dám jej jeden celý.
Nosíme sa na rukách
Po aplikovaní lieku od teploty sa začal maratón vzlykania a plaču. Nič sa Katuške nepáčilo. Musela som ju len nosiť na rukách, pokiaľ lieky ako tak zabrali a dokázala zaspať, čiže rozumej, že skoro hodinu a pol. Potom som išla študovať príbalový leták tých čípkov, keď sa bába znovu zobudila a absolvovali sme celú tortúru ešte raz. Ráno som bola K.O. Katuška ešte viac, mala stále 37,9. Išli sme teda k lekárke. Tá nás poslala domov s Fenistilom. Maličká mala CRP 8, uzavrela to ako chrípkovú virózu a v prípade, že teplota neklesne, o dva dni máme prísť opäť. Doma nás čakalo peklo. Plač, mrzutosť, nosenie na rukách, budenie sa na kašeľ každých 5 minút, odmietanie liekov, mlieka, príkrmu a ako bonus sa Katuška večer dovracala a začala hnačkovať. Paráda!!!! Asponže ten ryžový odvar viem už variť…
V noci je to najhoršie
Okolo polnoci sme sa zase zobudili. Teplomer hučal ako bláznivý. 39,3!!! Bába bola celá červená, len vzdychala ani plakať nevládala ako normálne. Všetko bolo zle. Už aj to nosenie na rukách. Tak jej môj manžel urobil obklad. Ale keďže sme toto nemali naštudované, dal jej ho na čelo. Prosto namočil plienku do vlažnej vody a položil ju Katuške na čelo. Asi to zabralo, lebo sa celkom upokojila a zaspala. Nad ránom sa scenár s horúčkou opakoval…
Tak, aby som to zhrnula – už dve noci sme nespali, mali sme teplotu 39,3, pili sme ryžový odvar, lebo z toho všetkého sme začali hnačkovať. Kašľali sme, sople sme našťastie nemali. Striedala som paralenove čípky s nurofenovými. Ten sirup od teploty nechcela, vypľúvala ho. Od kašľa som jej dávala sirup do mlieka, lebo inak mi ho vyvrátila a 3-krát do dňa ešte užívala Katuška na uvoľnenie dutín fenistilove kvapky. Následne sme prežili ďalší pekelný deň a noc plnú plaču, nosenia na rukách a sústavného budenia sa na kašeľ až na tretí deň tá hnusná horúčka poľavila.
Následky virózy
No a samoška, že viróza neostala bez následkov. Ochorela som aj ja. Ako na potvoru, keď maličkej začala teplota konečne klesať, mne stúpala. Boli sme doma zavreté už viac ako 3 dni samé. No psycho. Bába mraučala v postieľke a ja vedľa nej na posteli vzdychala, lebo na rukách som ju už nevládala nosiť celý deň. Nakoniec sa nado mnou zľutovala a zaspala. Dnes je to už viac ako týždeň, no dozvuky máme stále. Kašeľ nás ešte neopustil, mňa ani nádcha a Katuška začala štrajkovať s príkrmami. Prosto keď vidí, že jej niečo ideme dať na lyžičke, zatvorí ústa a ani za svet ich nechce otvoriť. Bojí sa, že asi dostane nejaké kvapky alebo čo. Takže momentálne každé ráno dumám, čo jej do toho príkrmu dám, aby jej to znovu začalo chutiť. Máte nejaký tip?
Skus zmeniť prikrm. Ja napr. ráno striedam ovsenu a spaldovu kašu s ovocím. Poprípade je teraz u nás hitom pečivo.
Joj Dani, my ešte kaše nemôžeme ani pečivo papať, skúšam meniť ingrediencie v príkrmoch a čo ti poviem, niekedy lepšie a niekedy horšie… Dúfam teda, že Katuška z toho čoskoro vyrastie 🙂