Máme za sebou prvé očkovanie. Bála som sa ho. A to nie som žiadna extrémistka, ktorá podporuje antivakcinačné kampane. Ono je to tak, aj ja keď som nemala deti, krútila som hlavou nad všetkými extrémistami a aktivistami proti očkovaniu. Hovorila som si, že som bola zaočkovaná ja, aj moja sestra, aj môj manžel a sme tu, tak čo sa môže stať? No a potom som porodila moju malú Katušku a aj to moje zmýšľanie sa trochu zmenilo…
Antivakcinačné články som si našťastie nečítala. Poznám sa. Len by som zbytočne ešte viac spanikárila. Zato som sa všetkých, koho poznám, začala vypytovať ako to oni zvládli. No a tie scenáre boli podobné – neskutočný rev, väčšina to prežila bez teploty, no našli sa aj prípady, kedy teplota vystúpila nad 37 stupňov. Katuška ešte našťastie nebola chorá odkedy sme doma. Bála som sa, čo bude, keď jej stúpne teplota, či budem vedieť zachovať pokoj a rozvahu, alebo či začnem panikáriť a hneď utekať na pohotovosť. Zásobila som sa dopredu všetkými možnými prípravkami na zrážanie teploty. Psychicky sa pripravovala na 15 minútový hysterický plač až sme nakoniec prišli k lekárke a nastala hodina H. Prezieravo som malej obliekla šatočky, pretože vakcíny sa podávajú dve do oboch nožičiek. V tomto momente už mala pančušky vytiahnuté po kolienka, aby som ju mohla rýchlo obliecť a tíšiť na rukách.
Predtým sme ešte absolvovali klasickú 3-mesačnú prehliadku. Pani doktorka sa informovala ako sa Katuške darí, zisťovala ako sme na to s mliekom a stolicou, maličkú skontrolovala a nakoniec sme ju odvážili a zmerali obvod hlavičky. Na vyšetrenie treba prísť vybavený platenou plienkou aj náhradnou pamperskou pre prípad, že ju budete potrebovať, čo bolo u nás takmer vždy J No a potom prišla vakcinácia. Najskôr sa Katuška len začudovane pozerala, nechápala, čo sa deje a potom začala plakať. Revala tak, až bola červená. Bolelo ju to chudiatko. Na mojich rukách sa upokojila a asi po desiatich minútach zaspala. Našťastie sme okrem čípkov proti zrážaniu teploty kúpili aj gélové chladivé náplasti pre deti, pretože ranky po vpichoch bábu boleli a hneď som jej ich doma nalepila.
Zo začiatku sa maličká doma javila úplne normálne. Nič neobvyklé sa nedialo. Postupovali sme štandardne podľa nášho režimu až začala byť neskoro popoludní veľmi umrnčaná. Tak som ju uspávala na rukách. Viac-menej celé obdobie po očkovaní prespala. Zobudila sa dvakrát na kŕmenie a potom znovu zaspala. Ja som už spala menej, pretože som ju neustále kontrolovala, no na druhý deň si už na celú záležitosť vôbec nespomenula. Takže až na plač tesne po sme to prežili celkom v pohode. Dúfam, že aj to druhé znesieme takto ľahko. Vy ste na tom boli ako?