Ja sa už asi v živote nevyspím? Napadlo mi skoro každé ráno po príchode domov z pôrodnice. Tie čo ste to zažili viete, tie čo nie, tak len tušíte, že prvé mesiace s bábätkom sú náročné. To, že je tma, neznamená, že sa spí a mlieko pýta hocikedy, či je obed alebo polnoc. Takže moja zúfala úvaha bola v tomto období viac ako oprávnená. No verte či nie, takmer po roku sa nám to začalo dariť. Ale nemusíte sa báť. Katuška nie je zázračné dieťa! Aby sme sa dopracovali k tomuto levelu, chcelo to tréning, ale predovšetkým veľkú dávku môjho odhodlania.
Ako sme sa učili zaspať
O zaspávaní a našom spaní som tu, čo to už popísala. No ale pre rekapituláciu. Asi do 5 mesiaca som Katušku vedela uspať len na rukách alebo vonku v kočíku, čo s prihliadnutím na to, že bola zima a bába mala spávať 3-krát denne nebola veľká výhra. A výhra nebolo ani nekonečné heganie na rukách večer alebo o 4 ráno, keď takmer v 90% prípadov sa Katuška preložením do postieľky zobudila. Zmena nastala, keď mi pár kamarátok odporučilo triky zo spacieho tréningu ich detičiek. Obrnila som sa odolnosťou voči plaču a za pár dní sme sa naučili sami zaspávať v postieľke.
Nočné kŕmenie
Asi si aj vy spomínate na obdobie, kedy do vás novorodenecké sestry hučali, že bábätko treba každé 3 hodiny zobudiť a nakŕmiť ho. Moje odporúčanie – nerobte to. Ak vaše bábo prospieva a priberá, nechajte ho spať. Budením ho len naučíte vstávať a ukrátite sa tak o vzácne hodiny oddychu. Takže aj ja som prestala budiť. Trvalo mi to asi týždeň a potom som sa na to vykašľala. Týmto spôsobom sme sa čoskoro prepracovali k jednému kŕmeniu v noci, čo do veľkej miery pozitívne vplývalo aj na môj spánkový režim.
Kedy je nočné kŕmenie na príťaž?
Keď sme sa naučili zaspávať a jedli sme len raz v noci, mali sme vytvorený celkom pekný spánkový režim. Teda ak si odmyslím excesy so zubami, sopľami, spánkovými regresiami a podobne, spávali sme od 7 večer s jedným kŕmením medzi polnocou a druhou ráno do približne šiestej. Paráda, no nie? Lenže posledné týždne začalo mať nočné budenie iný charakter. Katuška vymýšľala často už pre 11 večer, potom zase o jednej a stávalo sa nám, že po mlieku sa viac prebrala ako spala a do rána vedela potom byť hore už skoro každú hodinu. Po niekoľkých takýchto nociach som si teda povedala dosť a vnútorne som pocítila, že je čas na zmenu.
Ako sme prežili noci bez kŕmenia
Keď som sa pevne rozhodla, že Katuška viac mlieko v noci nedostane, psychicky som sa na to pripravovala celý deň. Samoška, že som si vygooglila všetko možné aj nemožné ako na to a vypočula si príbehy od známych ako tento zlozvyk odstraňovali oni. No ale skrátim to. Kúpila som Katuške kašu na dobrú noc, lebo vraj dieťatko viac zasýti. Nechcela ju. Pozerala na mňa ako na krkavčiu matku. Tak som sa zľutovala a dala jej pred spaním mlieko. No a predtým ako sme si išli ľahnúť ja s mužom, som ho upozornila, že ak psychicky nezvládne Katuškine vydieranie plačom, nech ide spať do vedľajšej izby. Neodišiel. Dal to spolu so mnou.
Prvé budenie klasicky prišlo už pred polnocou, plač, mrnčanie a podobne, trvalo to asi pol hodinu a Katuška zaspala. Išla naberať energiu na randál, ktorý sa nám chystala pripraviť. Predstavenie začalo o pol 3 ráno a skončilo približne o 4. Asi nemusím opisovať plač, nervy, mrnčanie, plazenie po postieľke a všetko možne a nemožné, aby upútala našu pozornosť. Skúsila som ju upokojiť čajom. Nechcela. Nevadí. Zvládli sme to bez kŕmenia. Na druhý deň som bola vyoraná ako myš a bála som sa, čo bude nasledovať ďalšiu noc. No čuduj sa svete, Katuška spala do 5 ráno, potom sa trošku pomrvila a spala ďalej skoro do siedmej. Ja som z toho bola taká vykoľajená, že som sa nad ránom zobudila a viac nemohla zaspať. No čo vám poviem, som nezvyknutá spať toľko hodín po sebe J
V tomto duchu pokračujeme už 3 dni, nemyslite si. Ešte stále si večer líham do postele s obavou, čo bude. Aj sa budíme, ale už len raz a nerobíme scény ako na začiatku. Takže možno sa po roku splní moje prianie a konečne sa ako tak vyspím, no veď uvidíme J Držte nám palce 😉