Syndróm hniezdenia som chytila aj ja. A to aj napriek tomu, že nie som žiadna vychytená žienka domáca. Jednoducho som sa jedno pondelkové ráno zobudila a preplo mi J Bolo to na začiatku 36. týždňa. Zľakla som sa.
Dostala som paniku, že pôrod môže prísť už čoskoro a ja mám totálny bodrel v byte. Tak som začala upratovať. Trvalo mi to 4 dni. Vyhádzala a vytriedila som perináky, nakúpila vákuové vrecia a všetko, čo sa dalo zavakuovala, aby som v byte vytvorila ďalší odkladací priestor. Oprala som záclony aj závesy, vyupratovala celú kuchynskú linku a vydrhla sprchovací kút. Nejakou špeci chémiou! Normálne som hľadala na internete tipy a rady ako sa zbaviť nečistôt medzi obkladačkami. No totálny masakerrrr. Bola som unavená ako kôň a môj muž nado mnou len krútil hlavou. No a keď mi pred finále v posledný upratovací deň na pokraji môjho osobného zúfalstva, keď som bola spotená ako slon povedal, že nikto mi to nekázal robiť, rozplakala som sa…
Nakoniec som to všetko s vypätím posledných síl dokončila a začala druhú fázu – príprava výbavičky pre Katku. Všetky vecičky, zavinovačky a textilné plienky sme spolu s mamou oprali, nasledovalo 4-hodinové žehlenie a v polovici 37 týždňa som bola hotováááá.
Od tohto momentu sa začala etapa sadania prachu a neskutočná nudaaaa spojená s pekelnými horúčavami, ktoré som po väčšine preležala na posteli v zatemnenej spálni s lavorom studenej vody pri nohách. Bola som ako tuleň na Falklandách ale keď to inak nejde, tak to nejde…;-)
Nakoniec som musela vytiahnuť vysávač znovu na konci 38.týždňa, lebo môj muž je alergický na prach a už som nemohla počúvať to jeho nekonečné vykychovaniie….no ani opätovné preupratovanie bytu nepomohlo a mojej malej sa nie a nie chcieť von, tak teraz opäť ležím už v 39. týždni ako veľryba v zabarikádovanej spálni, pretože horúco je stále a zdieľam spolu s Vami môj syndróm hniezdenia. Vy ste to mali ako?