Máme doma malú jaštericu. Ale nie takú skutočnú, ale našu Katušku. Z ničoho nič sa začala posúvať z bodu A do bodu B, stalo sa tak 15.5.2019. Viem to presne preto, lebo takéto termíny si značím. Vtedy mala osem a pol mesiaca a doteraz sme sa do žiadneho iného levelu neprehupli, ani nesedíme, ani neštvornožkujeme. No ale aj to plazenie je des.
Zakázané ovocie je najlepšie
„Smetný kôš nieeee,“ kričím , keď v poslednej chvíli zachraňujem Katušku od záplavy odpadkov na jej hlave. Ono je to tak. Neviem, kde sa to v malej detskej hlavičke berie, ale vždy a to naozaj vždy si vyberie objekt, ktorý je najviac nebezpečný alebo inak závadný. Hračky? Hmmm …. To určite! Môžeme mať doma pól Dráčika, všetko bábu baví maximálne pól minúty. Inak je v kurze akýkoľvek kábel a najlepšie sú tie dva kolíky, ktoré idú do elektrickej zástrčky, spomínaný smetný kôš, kanadská pec a všetko jej príslušenstvo, internetový modem a samozrejme všetky poličky a šuflíky, a to podotýkam, že ešte nevie sedieť. Každý deň si na výjazdoch do neznáma trošku oklčie hlavičku, takže máme momentálne doma malú jaštericu – partizána J
Plazenie a spanie
No a ako matka googlom študovaná, už niekoľko týždňov očakávam aj spánkovú recesiu. Teda mala by sa podľa odborníkov objaviť medzi 36-40 týždňom, no neviem ako vy, ale my spíme už posledné dva mesiace každé 4 dni inak. Raz dobre aj cez deň, aj v noci, inokedy sa cez deň budíme a potom v noci spíme alebo naopak. Je to ako na hojdačke, človek si nemôže plánovať budúcnosť, lebo nikdy nevie, aké nápady skrsnú Katuške v hlave a s nabúraným spánkovým režimom je potom aj celý deň úplne o ničom, takže tak. Neviem, či to má na svedomí plazenie a veľa nových podnetov, alebo sú to zuby, lebo však viete, keď je niečo zle, furt sú to asi zuby, lenže už skoro tri mesiace žiaden nie a nie vykuknúť von…
Bezpečnostné opatrenia
No a ako správni rodičia, vyvedení z miery z pohybovej zdatnosti svoje dcéry, sme si zaobstarali ohrádku. Takú klasickú drevenú. Vyrobil nám ju jeden ujo, stolár na dôchodku. Večer sme ju namontovali a ráno som bola plná očakávania, čo na to moja bába. Ach, ale som zase naivná. Vôbec ju to tam nebaví, ak tak maximálne 30-40 minút, aj to musí byť v dobrej nálade. Potom nasleduje krik, ktorý prechádza do plaču a ja nemám to srdce ju tam nechať. Keď ju vyberám, má Katuška na perách úsmev od ucha k uchu, však jasné, dosiahla svoje a opäť sa vydáva na potulky obývačkou, kuchyňou a chodbou a mne sa začínajú o čosi viac znovu rysovať vrásky na tvári…