Hurá konečne je to tu! Po dvoch rokoch idem k opäť k moru. Ale je to dobrý nápad? Veď Katuška má len 10 mesiacov, prežije tú cestu? A nebude tam chorá? Čo všetko mám pobaliť? Ostaňme radšej doma…a takto dookola sa mi všetko točí v hlave už asi posledný mesiac…
Ty kokos, čo sa ja nastresujem, nechápem ako to všetci tí ľudia robia, keď pridávajú fotky na sociálnych sieťach s vyškerenými tvárami z dovoleniek s niekoľkomesačnými bábätkami z druhej strany zemegule. To len ja mám iné dieťa? Alebo som už na totálku padnutá na hlavu, keď všetko analyzujem?
Poistenie a lekárnička sú základ
No čo si budeme rozprávať. Keby som bola na dovolenke chorá ja, som na nervy, no dala by som dva paraleny, frťana v bare na vypálenie bacila a bolo by. Prežila by som. Keď však ochorie dieťa je to iná káva. Nielen pre neho, ale pre celé dovolenkové osadenstvo. A najviac asi pre mňa, pretože ako matka budem mať výčitky svedomia, že sme sa nikam nemali trepať a Katuške bude chýbať okrem iného aj komfort a pohodlie domova.
Takže už týždeň dávam dokopy našu dovolenkovú lekárničku. Inak aj naša doktorka nám na počkanie vytlačila zoznam všetkého na čo 100% nesmieme zabudnúť. Čiže myslím na teplotu, hnačku, sople, kašeľ, alergie, oči, uši atď, atď, atď… Inak je toho celkom dosť. No náhoda je sviňa a ja som neotáľala ani s cestovným poistením, pretože čo ak budeme potrebovať doktora? Však viete…
Ako prežijeme cestu?
Cesta – tak to je moja dilema od nášho posledného výletu na Liptove. Išli sme tam čosi vyše hodiny a bol by to zaberák aj pre TOP kápa animátora na Malorke. Vtedy som sa zaprisahala, že bez tabletu nejdem na žiadnu dovolenku ani za svet. A tak aj je. Tablet už mám nejaký ten piatok rozbalený v obývačke a vytrvalo do neho sťahujem všetky možné aj nemožné shoty z Duck TV. Však keď iné bábu nebaví, tak čo spravím…
Dilema bola aj s časom odchodu. No po všetkých peripetiách sme sa s mužom zhodli, že nepôjdeme na noc, ale nadránom. Akože fajn. Počítam, že Katuška mi v aute bude spať asi prvé tri-štyri hodiny a tých zvyšných päť je v rukách Božích. Ale však uvidím, veď nakoniec, čo ma nezabije, to posilní no nie?
A čo budeme jesť?
Našťastie alebo nanešťastie sa na naše prvé týždňové dobrodružstvo s Katuškou v zahraničí netrepeme sami, ale so starými rodičmi. Akokoľvek, aspoň o jedlo bude postarané, nemusím riešiť prenosnú chladničku ani 10 kilo mrazeného mäsa, no ale také veci ako ovocné pyré a kukuričné chrumky či mlieko ostali v mojej réžii. No a samoška musím mužovi vypražiť v piatok rezne na cestu, veď čo by to bola za dovolenku, keby sme na rakúskej pumpe nerozbalili chlieb, uhorku a poriadny slovenský šnicel z bravčového karé…