Nebudem vám klamať. Keď som si v sobotu večer líhala s malou dušičkou do postele, dúfala som, že túto noc sa konečne po stoličkovom trápení vyspíme a hodinku navyše pri prechode na zimný čas som brala ako akýsi benefit navyše. No čo…zase som bola naivná. A zase mi Katuška musela ukázať, že ona je predsa živý tvor, ktorý sa na politické výmysly môže akurát tak vys..ť.
Režim je režim
Máme režim. Však viete. A som na to nesmierne hrdá. Pretože dieťatko potrebuje istoty a zaužívané veci. Potrebuje vedieť, že keď sa okúpe, ide spinkať a keď ráno vstane dostane fľašu s mliekom. Nejdem nikoho poúčať ani odsudzovať, poznám matky, ktoré takéto veci neriešia a nad mnou krútia hlavou. Taktiež som sa stretla s pohľadmi typu tebe už totálne hrabe u mnohých ľudí – rodičov i nerodičov, keď som im vysvetľovala, že von chodievame po obede a že spíme vždy po 3 hodinách bdenia. Ja zase na rovinu poviem, že obdivujem ľudí, ktorí na potreby detí kašľú, dajú si ich do vaku a vyberú sa s nimi naprieč oceánom či na 8-hodinovú túru na Chopok. To akože tí vaši drobci sú zázrační a vyspia sa hocikedy a hocikde? Alebo máte na háku ich nervózne výkriky a extemplóre?
No ale späť k zmene času. Našťastie sme na už na stoličky zabudli, spali sme celú noc, no budíček bol štandardne o 6 ráno, hmmm teda prepáčte o 5.00, lebo už sa zmenil čas, ale to je 14 mesačnému dieťatku jedno. No a keďže ešte fungujeme na dvoch spánkoch, pretože od 5.00 ráno by to Katuška do poludnia určite nedala, išla spať už po 8.00 ráno. Popoludní už bola rozbitá a domýlená načisto, takže zaspala až o pol 4 starého času, teda o pol 3 nového a spala pre ňu štandardne skoro hodinu a pól. Paráda, pomyslela som si, večer pôjdeme do postieľky o 7 a vybavená záležitosť. No zase som sa prepočítala.
Prechod na zimný čas trval 5 dní
Ranné budíčky o 5.00 nás potrápili ešte niekoľko dní. Na rovinu vám poviem, že sa skláňam pred tými z vás, ktorým sa o tejto hodine deti budia bežne. Ja som to nedávala. Bola som rozbitá ako rešeto, chodila som spávať o ôsmej večer, aby som skoro ráno bola ready na celodennú šichtu a každý večer som dúfala, že sa už konečne preorientujeme a bude pokoj. Normálne ma sem-tam prepadli i chvíľky zúfalstva, že sa do jari nezmení, no našťastie, prispôsobili sme sa. Trvalo to presne 5 dní. Odvtedy už fungujeme ako tak normálne.
Aklimatizácia
Teraz mi napadlo, ako to robia rodičia, ktorí cestujú s deťmi do iných časových pásiem. Asi majú na háku, alebo im niekoľkodňová aklimatizácia ich ratolestí neuberá na dovolenkovej pohode…hmm..neviem… Raz som čítala článok o matkách, ktoré s bábätkami cestujú naprieč svetom, svorne sa zhodli, že teploty, plače, nervozita a nespavosť, patria k ich dovolenkovej výbave. Po prečítaní ich výpovedí som bola zhrozená. Možno som staromódna, no tých pár rokov, kým dieťatko vyrastie, dokáže rodič hravo zvládnuť v našich zemepisných šírkach, však svet si na neho počká, no spokojný úsmev bábätka, ktoré sa cíti milované v známom prostredí asi nie.
Čo vy na to hmm? Podeľte sa o skúsenosti 😉