Materská škola je životný míľnik. O tom nemusíme diskutovať. Je to okamih, na ktorý úpenlivo čaká každá mama. Taká, čo má doma ešte mladšie dieťa, ale aj mamy, ktoré už urgentne potrebujú zmeniť vzduch a začať znovu pracovať. Ja sa radím do prvej skupiny. Viac ako rok doma s dvomi malými uvrieskancami sa podpísal pod mojím psychickým aj fyzickým stavom. A tak sa 2.september stal pre mňa cieľovou métou. No ako na potvoru, my sme v tento deň do škôlky nenastúpili.
Predškôlková motivácia
Život je plný paradoxov. Čím viac sa na niečo upínate, tým horšie to v realite vypáli. A to sa stalo aj nám. Dva dni pred koncom letných prázdnin dostala Katuška zápal močových ciest a jej prvý škôlkársky deň sa tak oddialil na polovicu septembra. Našťastie malý detský mozoček takéto časové nezrovnalosti nereflektuje, a tak som i naďalej doma pokračovala v pozitívnej škôlkárskej motivácii. Aby ste rozumeli, neviem kedy ani ako sa to udialo, ale od určitého momentu bola Katuška škôlkou doslova fascinovaná. Podľa mňa to bolo zapríčinené komplexom rôznych faktorov. Nadšene vždy sledovala všetky rozprávky z tohto prostredia, páčilo sa jej aj keď videla deti s pani učiteľkami na dvore či prechádzke. No a v neposlednom rade ju motivoval fakt, že do škôlky chodí aj jej starší bratranec. A tak sa téma nástupu do tohto kolektívu už niekoľko týždňov dostala do popredia s emóciou veľkého nadšenia. Takže aj v situáciách, keď jej do malej hlavičky vstúpil oheň vzdoru, bolo pohrozenie, že takéto správanie sa medzi deťmi a pani učiteľkami nebude akceptovať, celkom účinným rodičovským nástrojom 🙂
Deň „D“
Konečne prišiel! Náš prvý deň v materskej škole! Ako asi každá mama ani ja som poriadne noc predtým nespala. Bola som v strese podobne, ako keby som išla prvýkrát do novej školy ja. Tak som o piatej ráno vstala, išla si zabehať, vypila kávu a potom nachystať moju veľkú škôlkárku na jej nový začiatok. Na moje veľké prekvapenie sme vstup do triedy zvládli ukážkovo. S úsmevom na tvári. Napriek tomu, že tam kopec deti plakalo. Tak som si povedala, že Katuška ešte netuší, čo ju v novom prostredí čaká a plač príde v ďalšom dejstve. Neprišiel. Dodnes. My proste škôlku milujeme. Teda až na spanie a bacily, ktoré sa tam na nás z času na čas prilepia.
Dva mesiace v škôlke
Entuziazmus z materskej školy nás drží dodnes. Dokonca sa Katuška do škôlky sama pýta. Ja sa z toho úprimne teším. Lebo mať len jedno dieťa doma do tretej popoludní je naozaj luxus. Aj keď na začiatku som túto nezvyčajnú situáciu vnútorne dosť analyzovala. Ja viem, že je to možno prehnané. Ale stále som v hlave nosila myšlienku, či je možné, aby jedno dieťa v škôlke vôbec neplakalo. A práve naopak. Každé ráno sa do nej tešilo. Rozmýšľala som, či Katuška týmto len nepotláča nejakú inú emóciu. No moje obavy sa našťastie nepotvrdili. Tak som to prestala riešiť a užívam si každý jej škôlkársky deň s ňou <-)
Jediný problém, ktorý teraz momentálne máme je, že cez obed tam spí málo alebo vôbec. Po obede a príchode domov je potom dosť nervózna a celkovo má rozbitý celý režim. Ráno by buď vyspávala dlho, alebo buntoší už čosi pred pol 6. Tak isto cez víkendy potrebuje dohnať spánkový deficit, na čo sa vôbec nesťažujem. No podvečerná nervozita by sa u nás doma v posledných týždňoch dala doslova krájať. Vy ste tieto problémy so spaním riešili ako?