Zapínam vysávač. Obkročmo si sadám na moju malú bábu, aby som jej nohami pridržala ruky, v jednej ruke hadica s odsávačkou, druhou jej držím hlavu a ideme na vec. Soplík je vám zákerná vec. Vie potrápiť nielen chlapskú dušičku v akomkoľvek veku, ale aj malé bábätko s jeho mamou. Katušku preto, lebo nevie smrkať a mamu preto, lebo za drastickú metódu vysávania sopľov som bola od svojej mamy korunovaná titulom krkavčej matky. Tak asi tak.
Začalo sa to nevinne
Jedno popoludnie sa asi po 20 minútach spánku Katuška zobudila hurónskym plačom. Nechápala som, čo sa deje, lebo toto nie je náš štandard a ak sa aj zobudí s plačom, potom, čo uvidí známu tvár alebo keď cumlík pristane tam, kde má, je pokoj. V tomto momente však nezabralo nič. Plakala aj keď som ju brala na ruky, aj keď som ju hojdala na rukách, aj keď som sa snažila upriamiť jej pozornosť na niečo iné. Prosto furt. No a potom asi po 5 minútach prestala a pomaly zaspala. Tak som si myslela, že ešte asi tie zuby, alebo sa jej niečo nepekné prisnilo alebo čo.
Najhoršia je noc
„Jejda, čo nepočuješ, že má sopleee a nevie dýchať?“ vrčí na mňa môj muž tesne pred pol 12 v noci. No neviem a nepočula som. Milé mamy určite poznáte stavy, keď ste takéé unavené a vyčerpané, že ľahnete a zaspíte tak, že keď sa v šoku prebudíte neviete, kde ste, ako sa voláte ani to, čo tu robíte. Áno, takto presne som sa cítila. A ešte horšie. Lebo Katuška nepríčetne vrieskala, ja som ju hojdala na rukách v šoku, že kde som a prečo tak plače. Lenže môj muž ma rýchlo uviedol do reality, tak sme sa zdvihli a išli sme do obývačky manévrovať s vysávačom.
Vysávanie soplíkov
Vysávanie soplíkov bola aj pre nás dvoch premiéra. Katuška sople doteraz nemala. Ešteže som tú odsávačku kúpila do zásoby skôr. Mala som doma aj fenistilove kvapky. To nám predpísala doktorka, keď sme teplotovali pre každý prípad, ak by potom prišla nádcha. Vtedy sviňa nedorazila, počkala si na teraz. Píšem vulgárne preto, lebo sople sú des. Však tie, čo ste zažili viete…
Pomáha niečo?
Na rovinu vám poviem, že sople si musí vyžrať celá rodina. Nočné odsávanie sme opakovali asi ďalšie tri noci, boli sme nevyspatí, unavení a to všetci vrátane mojej malej Katušky, ktorá bola celé dni aj noci uplakaná a mrzutá.
Aj som jej podložila pod matrac vankúš, aj som ju dopovala Fenistilom, aj som jej čistila noštek morskou vodou a Nasivinom pre deti, teda aspoň snaha tu bola. Lebo moja bába už je malá výmyselníčka a vníma svet okolo seba. Takže Fenistil sme dávali niekedy aj na trikrát, pokiaľ sa mi ho podarilo do nej dostať a rukou ho z lyžičky nevyliala skôr, ako som sa jej nasilu snažila otvoriť ústa a pridržať pritom hlavu. Áno, bolo to veľmi podobné Helene Ružičkovej, keď sa snažila dostať sirup do svojej senilnej matky vo filme Slnce, seno a par facek.
Podobné to bolo aj s kvapkami do nosa. No a keď po kriku, hurónskom plači a všetkých nasilu procedúrach Katuška konečne zaspala, cítila som sa ako najhoršia matka na svete, pretože momentálne bývame prechodne u rodičov a tí tieto desivé praktiky v zúfalej snahe vyliečiť moje dieťa razantne odsúdili. Vraj sa na to nemôžu pozerať a oni také nikdy nerobili a tu som. Len keď som sa ich pýtala, ako liečili nádchu oni, odpovedať už nevedeli… Tak asi tak…