Je Nový rok. Niečo po ôsmej ráno. Už sme vyše hodiny hore. Vítam rok 2019 prvýkrát ako mama – s kávou v ruke, tri dni neumytými vlasmi v gumičke a pyžame. Po mnohých rokoch síce bez bolesti hlavy, rozmazanej špirály pod očami, no aj tak nevyspatá.
Príchod nového roka som spolu s malou Katuškou spokojne odfukovala v posteli. Spánok a uspávanie sú totižto našou témou číslo jeden posledných dní. Uspať malé dieťa je umenie. Naša Katuška v noci spinkala a v podstate spinká celkom dobre. Zlom nastal plus mínus v období, keď oslavovala 4 mesiace. Zaspáva sa nám čoraz ťažšie, už ani spánok v kočíku nie je to čo bývalo a každý druhý až tretí deň sa v noci zvykneme budievať nad ránom takmer každú hodinu.
Aby bolo jasno doteraz som skúsila niekoľko spôsobov uspávania. Na začiatku to bolo jednoduché. Kde som bábu položila, tam pokiaľ mala plné bruško, vo vankúšiku zabúvala. Nenosila som ju ani nečičíkala. Prosto položila do postieľky a čakala, kým zaspí. No postupom času sa to zmenilo. Prišli trampoty s kŕmením, bolesti bruška a hlad, takže sme začali zaspávať len na rukách, upokojoval nás konštantný biely šum a vonku spíme zo zásady len v kočíku, ktorý sa musí hýbať, pokiaľ tvrdo Katka nezaspí. Auto nemáme radi. Z 10 jázd, 9 prereveme.
Lenže buchnutím sviatkov sa stáva uspávanie čoraz ťažším. Katuška dlhšie zaspáva aj na rukách, čo predtým fungovala perfektne. Nosím ju 20 minút, 40 minút, kope, vypľúva cumeľ, šibrinkuje rúčkami a keď už konečne zavrie očká a idem ju položiť do postieľky, znova ich otvorí, preberie sa a celý proces nastupuje od začiatku.
Keď už na to nemám energiu, idem poprosiť o pomoc môjho muža. Ten má cez sviatky voľno, no jemu chýba s malou trpezlivosť. Však typický chlap. Čo si budeme hovoriť. Najskôr veľký frajer ako mu to ide, potom nervózny, že maličká sa pri ukladaní do postieľky zobudila, od zlosti zahodí cumeľ a dáva mi prednášku o tom, ako zle som si ju naučila takto zaspávať. Potom na druhý deň ju chcel vehementne preučiť na zaspávanie v kočíku, tak že ju tam položil a nech si zabúva sama. Revala na celú bytovku asi pól hodinu, ja som to už nemohla počúvať a uspala som ju na rukách. Potom som sa pýtala na osvedčené recepty na uspávanie mojej sestry. Tá pre zmenu mece s jej synčekom v postieľke ako s vrecom zemiakov, vyskúšala som aj to. Raz to fungovalo a potom už nie. Viem, na preučenie treba trpezlivosť, ale keď nemáte energiu, lebo trpíte výrazným deficitom spánku, ide to ťažko.
No a Katuška už zase mrnčí, čiže idem poposilovať svoje predlaktia. Keď už nič, aspoň tie budú nejako vyzerať J Lebo po vianočných plných stoloch, kedy sa naozaj nedá všetkému odolať, sa radšej postavím na váhu až vo februári 😉
PS: Krásny nový rok dievčatá plný zdravých predsavzatí J