Mali sme chrípku a horúčku

Začalo sa to nevinne. Katuška mala kašlík. Aby sme sa rozumeli, baba kašle odvtedy, čo sme prišli domov z pôrodnice. Pediatrička nás na každej prehliadke ubezpečovala, že nejde o nič prevratné, vraj jej len občas zabehne alebo vykašliava zvyšky mliečka. Takže zo začiatku som tomu nevenovala zvýšenú pozornosť.

Stav sa zhoršoval postupne

Náš deň mal štandardný scenár. Dopoludnia prechádzka, potom obed, potom zase spať a popoludní olovrant. No lenže až také štandardné to nebolo. Katuška sa v kočíku začala budiť na kašeľ, keď sme prišli dnu bola mrzutá a odmietla aj príkrm a mlieko. Zo začiatku som to prikladala k únave až neskoro popoludní  som začala uvažovať nad tým, či nie je chorá. Rýchlo som jej odmerala teplotu. Našťastie bola v norme. Potom sa baba vykakala, spapala mlieko a išla spať. Takže som zase bola obvinená mojim mužom, že robím zbytočnú paniku. Napriek tomu som ho ešte poslala rýchlo kúpiť do lekárne nejaký sirup na kašeľ, aby sme boli pre každý prípad zásobený. Však viete, svet google a liečenie začalo pracovať na plné obrátky a dozvedela som sa, že suchým kašľom sa všetko len začína… J

Vzlykala od bolesti

Okolo jedenástej v noci som sa zobudila. Katuška síce spinkala, ale vzlykala pritom. Nevedela som, čo mám robiť. Zobudiť ju? Nezobudiť? Však to poznáte, chcete, aby bábo spalo, no na druhej strane vám inštinkt hovorí, že niečo nie je v poriadku, že ho asi bude lepšie zobudiť a tak dumáte, čo bude lepšie… prejde desať minút, dvadsať, furt neviete a v tom sa Katuška zobudí s plačom sama. Hneď ju rozbaľujem, pchám do nej teplomer, v izbe je tma a ten teplomer začne zrazu strašne hučať. To som už vedela, že je asi zle. Idem do vedľajšej izby a neverím vlastným očiam – 38,8. Pozerám naň ako paralizovaná, za pár sekúnd sa spamätám a idem hľadať čípky od teploty. Do prdele, nikdy som to neštudovala, ako často to treba dať, koľko toho mám dať mojej bábe, neviem ani koľko má teraz presne kíl….“ Som strašnááá matkaaa“, nadávam si v duchu, rýchlo čítam na krabičke, že je to od 7 kíl, tak to risknem a dám jej jeden celý.

Nosíme sa na rukách

Po aplikovaní lieku od teploty sa začal maratón vzlykania a plaču. Nič sa Katuške nepáčilo. Musela som ju len nosiť na rukách, pokiaľ lieky ako tak zabrali a dokázala zaspať, čiže rozumej, že skoro hodinu a pol. Potom som išla študovať príbalový leták tých čípkov, keď sa bába znovu zobudila a absolvovali sme celú tortúru ešte raz. Ráno som bola K.O. Katuška ešte viac, mala stále 37,9. Išli sme teda k lekárke. Tá nás poslala domov s Fenistilom. Maličká mala CRP 8, uzavrela to ako chrípkovú virózu a v prípade, že teplota neklesne, o dva dni máme prísť opäť. Doma nás čakalo peklo. Plač, mrzutosť, nosenie na rukách, budenie sa na kašeľ každých 5 minút, odmietanie liekov, mlieka, príkrmu a ako bonus sa Katuška večer dovracala a začala hnačkovať. Paráda!!!! Asponže ten ryžový odvar viem už variť…

V noci je to najhoršie

Okolo polnoci sme sa zase zobudili. Teplomer hučal ako bláznivý. 39,3!!! Bába bola celá červená, len vzdychala ani plakať nevládala ako normálne. Všetko bolo zle. Už aj to nosenie na rukách. Tak jej môj manžel urobil obklad. Ale keďže sme toto nemali naštudované, dal jej ho na čelo. Prosto namočil plienku do vlažnej vody a položil ju Katuške na čelo. Asi to zabralo, lebo sa celkom upokojila a zaspala. Nad ránom sa scenár s horúčkou opakoval…

Tak, aby som to zhrnula – už dve noci sme nespali, mali sme teplotu 39,3, pili sme ryžový odvar, lebo z toho všetkého sme začali hnačkovať. Kašľali sme, sople sme našťastie nemali. Striedala som paralenove čípky s nurofenovými. Ten sirup od teploty nechcela, vypľúvala ho. Od kašľa som jej dávala sirup do mlieka, lebo inak mi ho vyvrátila a 3-krát do dňa ešte užívala Katuška na uvoľnenie dutín fenistilove kvapky. Následne sme prežili ďalší pekelný deň a noc plnú plaču, nosenia na rukách a sústavného budenia sa na kašeľ až na tretí deň tá hnusná horúčka poľavila.

Následky virózy

No a samoška, že viróza neostala bez následkov. Ochorela som aj ja. Ako na potvoru, keď maličkej začala teplota konečne klesať, mne stúpala. Boli sme doma zavreté už viac ako 3 dni samé. No psycho. Bába mraučala v postieľke a ja vedľa nej na posteli vzdychala, lebo na rukách som ju už nevládala nosiť celý deň. Nakoniec sa nado mnou zľutovala a zaspala. Dnes je to už viac ako týždeň, no dozvuky máme stále. Kašeľ nás ešte neopustil, mňa ani nádcha a Katuška začala štrajkovať s príkrmami. Prosto keď vidí, že jej niečo ideme dať na lyžičke, zatvorí ústa a ani za svet ich nechce otvoriť. Bojí sa, že asi dostane nejaké kvapky alebo čo.  Takže momentálne každé ráno dumám, čo jej do toho príkrmu dám, aby jej to znovu začalo chutiť. Máte nejaký tip?

Ako ma priviedla červená bodka skoro do šialenstva

Milé mamičky, prvorodičky, neviem či aj vy, ale ja som mala takú naivnú predstavu, že pokiaľ bábo nie je choré, teda nemá chrípku alebo niečo podobné, funguje ako normálny človek. A potom príde to malé stvorenie na svet, neviete sa naň vynadívať a ste hotové z každého vybočenia z normálu. A to tak, že hystéria je väčšia ako z vlastných chorôb a teraz vás naozaj ale naozaj privádza do šialenstva.

U nás sa to začalo hneď po príchode z nemocnice. Máme za sebou kýchanie, kašlanie, vyrážky, hormonálne výtoky, chrčanie, bolesti bruška, prasknutú cievku v očku a povlak v ústach. To sú naše choroby resp. stavy, ktoré sme prekonali okrem hospitalizácie po narodení za 3 mesiace života. Ešte nemáme za sebou prvé očkovanie, takže s teplotou sme sa našťastie nestretli. Vždy, keď sa niečo nové objavilo, ľutovala som, že doma nemám zbalenú pediatričku alebo že ešte nevymysleli nejakú aplikáciu do telefónu s kybernetickým pediatrom pre prvorodičky. Ako na potvoru skoro všetky matky okolo mňa majú chlapcov a u chlapcov sa veci dejú inak ako u dievčat, čiže som nemala veľa možností konzultovať naše chorôbky a najhoršie bolo, že väčšinou sa všetko vysrstilo cez víkend mimo ordinačných hodín našej lekárky.

Ak sa teraz chytáte za hlavu, že som už asi načisto prepnutá, vedzte, že pri Vašom dieťati Vám nebude nikdy nič jedno a aj z pokojného človeka stane hysterický cholerik, ktorý s každou ale naozaj s každou hlúposťou otravuje doktorku a áno, aj keď mi je niekedy už trápne, aj vtedy volám, pretože potrebujem mať pokoj na duši a istotu, že je moja mála princezná v poriadku. Takže milé mamy, prvorodičky, nezúfajte, aj ja som prechádzala a stále prechádzam tým čo vy a teraz spisujem naše chorôbky, pričom dúfam, že aspoň jednej z vás pomôžem:

  • Kýchanie a kašlanie

Bábätka kašlú aj kýchajú aj majú sekréty v nošteku. Pokiaľ nemajú soplíky, ktoré im tečú je to vraj v pohode. My prskáme a kašleme každý deň. Niekedy aj v noci. Keď to bolo prvýkrát bola som taká zdesená, že som do rána nespala. Samoška hneď na druhý deň som konfrontovala lekárku a tá ma ubezpečila, že je to ok. Skontrolovala dýchanie a informovala ma, že dieťatko musí vykašľať a vykýchať všetko, čo pozateká pri kŕmení tam, kde nemá. Takže keď vaše bábo začne kašlať a kýchať no stres, vôbec nemusí byť choré. Treba sledovať teplotu, správanie a ak je dieťatko také ako inokedy, nič mu nie je. Btw. Keď sme od nej odchádzali spýtala sa ma, či máme doma monitor dychu, v hlave si myslím, že jasnéééé však bez toho by som ani z pôrodnice neodišla a ona na to, však keď by sa náhodou niečo stalo, tak utekajte do nemocnice. Pozerám na ňu a vravím si tak dííííkyyy Broňa, to si mi zase pomohla 😉

  • Chrčanie

Tak z tohto som mala fakt stres. Najmä v noci. Malá sa napapala, zaspala a mľaskala až chrčala ako keby bola chorá a mala zahlienené celé dýchacie cesty. Aj túto noc som bola taká vydesená, že som do rána poriadne nespala. Nakoniec, keď sa bába zobudila, vykašľala sa, vykýchala a už bola zase v pohode. Pediatrička ma opäť ubezpečila, že dieťatku pozatekalo mliečko tam, kde nemalo a že malé deti vraj chrabkajú. Neskôr som si všimla, že sa to stáva vtedy, keď si Katuška po papaní neodgrgne a zaspí mi na pleci a ja ju uložím do postieľky, však ju nebudem kvôli grganiu budiť nie?

  • Výtok

Som mama dievčatka. Dievčatká po narodení majú výtok. Aj moja Katuška mala. Na to ma upozornili v nemocnici, že je to normálne. No malý soplík v plienke som našla aj asi v 5. Týždni. Bola nedeľa, to si pamätám, lebo sme boli práve na obede u svokrovcov a bola som na nervy, pretože som nevedela nikoho kontaktovať. Asi každá z nás vie, že všetko, prečo je nutná návšteva gynekológa s podobnými ťažkosťami, nie je nič príjemné. No a teraz niečo podobne má moja malá Katuškaaaa??? Hotová katastroooofaaaa!!!! Bola som rozhodená celý deň. Nakoniec mi dve kamarátky, mamičky dievčat odpísali, že aj ich malé mali výtok cca. 1-2.mesiac po narodení. Doktorka mi odporučila celú vec sledovať a ak výtok do 3-4 dní nezmizne mám prísť. Našťastie to celé netrvalo ani deň. Výtoky majú dievčatká z hormónov matky, ktoré prijímajú z mlieka a som rada, že to zatiaľ v našom prípade malo šťastný koniec.

  • Povlak v ústach

Na túto skutočnosť ma upozornila naša lekárska už pri prvej prehliadke. Najskôr nám predpísala takú fialovú vodičku, po ktorej malá Katuška vyzerala ako malý vampír, lebo ešte aj brada bola fialová. No nezabrala. Povlak vraj tvoria huby a ide o mykotickú infekciu, tak nám dali také tablety, ktoré som musela rozdrviť na 4 časti a vytierať jej pusinku raz denne. Tento liek nám už zabral. Paradoxne išlo o vec, ktorú by som sama nespozorovala a prvú, z ktorej som nemala stres. J

  • Prasknutá cievka v očku

Červenú bodku vo vnútornej strane ľavého bielka som maličkej spozorovala asi pred týždňom. No zase bol deň o niečo krajší…. Najskôr som si nahovárala, že o nič nejde a keď sa Katuška vybúva bodka tam už nebude. Jasnéééé, že bola. Prelustrovala som opäť internet, prečítala všetky rady a katastrofálne diagnózy a na druhý deň ráno zavolala našej lekárke. Odporučila mi kúpiť Ocuflash kvapla som jej to asi 4-krát a bodka zmizla. Takže jej asi praskla cievka v očku, keď tlačila pri kakaní. Našťastie si malá očko nechytila, ani ho nemala suché či hnisavé. Takže to bolo ok. Ale zase ma to na pár hodín riadne vyviedlo z miery a miestami priviedlo do blázninca J