A je to! Podarilo sa! Trvalo to presne 8 mesiacov od pôrodu, dlhé týždne driny a odriekania, no dala som to. Som presne tam, kde som bola, keď mi odovzdávali tehotenskú knižku. Schudla som mojich krásnych 21 tehotenských kíl.
Posledné kilá sú najhoršie
Asi pred dvomi mesiacmi som písala o tom, že už viac ako dva mesiace stagnujem na váhe. Nevedela som sa zbaviť posledných 3 kíl. Vraj to bolo normálne, vraj takto telo reaguje na veľký úbytok hmotnosti. Čo vám poviem, nebavilo ma to, frustrovalo, chcela som sa na to vykašľať, ale vydržala som. To tá vidina letnej dovolenky bola silnejšia ako chladnička. A oplatilo sa. Asi to má niečo do seba, pretože som nič extra iné nerobila a schudla som. Dokonca by som mohla povedať, že som mala dosť výrazné prestávky v cvičení, pretože sme boli s Katuškou obidve choré a keď máte doma choré dieťa, určite viete, že mať energiu na cvičenie je v tejto situácii nadľudský výkon.
Cvičenie nezaberá, treba behať
Keď sa nad tým hlbšie zamyslím, kilá išli dolu až vtedy, keď som sa zamerala na kardio cvičenia. U mňa to bolo tak, že cvičiť som začala 10 týždňov po pôrode, no vtedy to bolo maximálne 2-krát do týždňa a išlo zväčša o drepy, brušáky, výpady – všetko s vlastnou váhou, cardio som mala len vo forme prechádzok s kočíkom. Akože vtedy mi to nejako nevadilo, lebo tie kilá išli dolu pekne, až potom sa to na začiatku roka zastavilo.
Napriek tomu som s behaním ako takým, začala až v polovici marca, na rovinu – zo zúfalstva, lebo som nevedela ako tie hnusné kiliská dať dole. Na rovinu – nie som žiadny milovník behu, no donútila som sa. Stiahla som si do mobilu obľúbenú hudbu, brucho obalila do sťahovacieho pásu, obula tenisky a išla som. Prvýkrát to bola hotová katastrofa, druhýkrát ešte väčšia, ale zvykla som si. Na rovinu – teraz sa na to normálne teším, viete je to aj taká psychohygiena, kedy sa dostanete z domu a aspoň 30 minút je to len o vás J
Cica nežer, aj keď?
No a čo si budeme rozprávať, keby som mala na obed každý deň rezeň so šalátom a na večeru tresku s horalkou, mohla by som sa ubehať k smrti, aj tak by som neschudla. Žila som a žijem zdravo. Aspoň sa snažím, aj keď aj ja som len človek. A občas je ťažký deň, občas je nejaká oslava, občas to mám už na háku – vtedy zjem aj nejaký sacharid a dám si večer pohár vína, však viete, na zmiernenie hladiny hormónov J
Možno aj preto mi to všetko trvalo 8 mesiacov, možno nie, ale išla som svojím tempom, tak aby to mne vyhovovalo, hecovala som sa sama, jedla som, čo som si vybrala sama, chcela som sama a podarilo sa. Veď aj chudnutie je v konečnom dôsledku o hlave a ja chcem ísť ešte o kúsok ďalej, takže obúvam tenisky, v ušiach mi už znie obľúbená pesnička a idem na to 😉