Druhé očkovanie bolo iné ako to prvé. Aj Katuška naň zareagovala inak. Neviem, asi tá vakcína je silnejšia, keďže je dieťatko staršie alebo čo.
Keď sme išli k lekárke, myslela som si, že moju bábu to riadne zmôže tak ako v decembri, že bude mrzutá, no zároveň ospalá a boj s vakcínou prespíme. No však myslieť som si zase mohla… J
V čakárni sme čakali vyše hodiny. Katuška bola rozhodená, lebo však sa jej rozhádzal celý režim. Keď sme konečne išli dnu, spala. Musela som ju zobudiť a z toho šoku začala revať tak ako keby sme do nej pchali vakcínu. No musím povedať, že keď sme sa dopracovali k tomuto nepríjemnému momentu bola statočná. Najskôr sa na mňa pozrela a rozmýšľala, čo sa deje, potom celá očervenela, otvorila ústa a do troch sekúnd to prišlo J Rev takýýý, až nás bolo na parkovisko počuť. No hneď ako sme skončili, Katuška sa nechala celkom rýchlo utíšiť.
No a potom som čakala, že budeme spať. Po prvé, lebo Katuška v ten deň málo spala a po druhé preto, lebo aj po prvom očkovaní bola taká rozhodená, že hneď zaspala. Ideme od lekárky domov. Je už neskoro popoludní. Vonku poletuje sneh a bába sa hrá s cumľom a rozpráva. Čo jej dali dávku kofeinu v tej injekcii? Nespí a nespí. Cestou sa stavíme v lekárni. Robím koliečko navyše okolo nášho baráku. Je mi zima, som unavená, no dieťatko stále nespí. No a potom sa mi ju zázrakom podarí ukolísať. Aby som ju nezobudila teperím kočiar hore schodami v rukách. Nemáme výťah, čiže musím zdolať presne 24 schodov. Akože riadna makačka. V polovici vzdychám, že ďalej to nedám, no ale čo mama neurobí pre to, aby jej dieťa spalo a nakoniec i tie moje ručiská budú opäť vyzerať o niečo lepšie 😉
Konečne sa dotrepeme pred dvere nášho bytu, zaparkujem bábu na chodbe, vyfukujem a asi po 10 minútach sme opäť horeeee. To snaďdd nieeee!!! Vyberám Katušku s koča, nakŕmim ju, prebalím, prelepím rany po vpichoch a rovno ju obliekam do pyžamka v naivnej predstave, že ideme spať. No určiteee!!!
Nosila som ju na rukách 3 hodiny, to koľkokrát som sa ju snažila uspať ani nepočítam, no Katuška bola tak nabitá energiou, že aj keď zaspala, zobudila som do 10 minút. Nakoniec som ju uspala až čosi pred pol 9 večerou a ráno sme mali budíček už pred piatou.
Nožička jej do rána navrela, no teplotu sme nemali. To sa zmenilo asi o 3 hodinky. Katuška začala byť mrzutá a uplakaná. Odmerala som jej teplotu a mala 37,3. Ako nemyslite si, mala som teoreticky zmáknuté všetky scenáre, ako sa starať o dieťa s teplotou a taktiež skúpené všetky produkty na zrážanie teploty, no aj tak som zostala vyvedená z miery. Od narodenia sme totiž ani raz neteplovovali. Takže opäť som sa musela najskôr upokojiť ja a potom som Katušku dala spať. Zaspala na pol hodinu, teplota neklesla, bába je však naučená na prechádzky a kočík. Mala som teda dilemu, či ísť von. Nakoniec som to riskla, išli sme na 30 minút von a potom som ju nechala spať opäť na chodbe. Teplota klesla, no na večer zase vystúpila až na 37,5. Tápala som či jej dať niečo na noc alebo nechať tak. Nakoniec som sa rozhodla nechať zabojovať jej telíčko a počas noci ju sledovať. Spinkala dobre. Teplota klesla a ráno sme si na očkovanie už ani nespomenuli, lebo aj rana po vpichu už bola takmer neviditeľná.
Vakcína nám nespôsobila komplikácie ani v psychomotorickom vývoji ako u iných detičiek, práve naopak. Mám pocit, že nás viac nakopla k aktivite J Každopádne som rada, že to máme za sebou a najbližších 6 mesiacov od ihiel pokoj 😉
