Tag: mrzutosť

Máme vonku horné rezáky

„Plače. Zase! Čo jej je?“ rozmýšľam už asi po 1000 krát, keď Katušku beriem na ruky. Teplotu nemá. Sople nemá. Kašeľ nemá. Tak čo sa deje? Žeby zuby? Ale však to si myslím už pol roka, len na ďasnách nikdy nič necítim. Tak ju nosím na rukách, nič ju nebaví, ani kačková televízia ani kočík. A v tom ho ucítim, nederie sa von prvý rezák ale druhý – sviňa. No, ale to bol len začiatok.

Slintám, kakám, jedujem sa

Tak toto bol scenár posledných týždňov. Kakali sme dvakrát denne, čo už sa nepáčilo ani doktorke na poradni a mala som doma malého slintoša. Akože nebolo to tragické, pretože som už videla deti, ktoré mali oslintošené celé tričká a podbradníky, u nás to skôr bolo tak, že Katuška sa so slinami hrala a vypľúvala ich, čiže aj preto som si nebola istá tými zubami, lebo som si myslela, že len objavila novú zábavku.

No ale to jedovanie, to stálo za to. Mrnčala v sedačke, keď sme išli jesť, mrnčala v postieľke, mrnčala v ohrádke, mrnčala na dvore. Proste všade bolo všetko zle. Bola nervózna, aj keď sa pozrela na svojho obľúbeného medveďa. No čo vám poviem, ako žena keď dostane krámy, len s tým rozdielom, že ona sa nerváčila pre zuby, ktoré išli von hneď štyri naraz J

Štyri zuby von

Mala som mierne výčitky, čo vám poviem. Moja bábika sa trápila a ja som bola na nervy, že prečo je nervózna, zuby som necítila, lebo som hľadala len tie prvé dva, tak som jej stále dohovárala, že jej predsa nič nie je, tak prečo stále nemá náladu. A ona sa jedovala štvornásobne bez gélu na zuby, lyžičky, jantárového kameňa a ostatných výmyslov, ktoré táto komerčná doba vymyslela na vychádzajúce rezáky.

Aj spanie bolo o ničom

Čo si budeme rozprávať. So spaním je kríž furt. Momentálne trpíme v rodine zvýšeným spánkovým deficitom všetci. Tak aby som neklamala posledné dve noci to už bolo lepšie. Ale máme za sebou budenie každé dve hodiny, mrnkanie a plač v polospánku a keď som už bola úplne zúfala aplikovala som jej do pusinky polovičnú dávku Nurofenu. To mi poradila sestra. Vraj to nie je len na teplotu, ale aj od bolesti a čuduj sa svete, zabralo to. Bába sa upokojila a my sme sa s mužom aspoň ako-tak vyspali, ale samozrejme len do pol piatej alebo pri dobrej vôli našej Katušky do pol šiestej ráno. Však hádam by sme neboli takí naivní, že budeme spať aspoň do pol siedmej J

Ale na rovinu, viem, že so zubami a deťmi to môže byť oveľa horšie, preto konštatujem, že máme k dnešnému dňu vonku šesť zubov a dali sme to zatiaľ celkom v pohode, tak uvidíme, aké scenáre si pre nás pripraví tých ďalších štrnásť.

Vy ste to so svojimi deťmi prežívali ako?

Sople a nádcha

Zapínam vysávač. Obkročmo si sadám na moju malú bábu, aby som jej nohami pridržala ruky, v jednej ruke hadica s odsávačkou, druhou jej držím hlavu a ideme na vec. Soplík je vám zákerná vec. Vie potrápiť nielen chlapskú dušičku v akomkoľvek veku, ale aj malé bábätko s jeho mamou. Katušku preto, lebo nevie smrkať a mamu preto, lebo za drastickú metódu vysávania sopľov som bola od svojej mamy korunovaná titulom krkavčej matky. Tak asi tak.

Začalo sa to nevinne

Jedno popoludnie sa asi po 20 minútach spánku Katuška zobudila hurónskym plačom. Nechápala som, čo sa deje, lebo toto nie je náš štandard a ak sa aj zobudí s plačom, potom, čo uvidí známu tvár alebo keď cumlík pristane tam, kde má, je pokoj. V tomto momente však nezabralo nič. Plakala aj keď som ju brala na ruky, aj keď som ju hojdala na rukách, aj keď som sa snažila upriamiť jej pozornosť na niečo iné. Prosto furt. No a potom asi po 5 minútach prestala a pomaly zaspala. Tak som si myslela, že ešte asi tie zuby, alebo sa jej niečo nepekné prisnilo alebo čo.

Najhoršia je noc

„Jejda, čo nepočuješ, že má sopleee a nevie dýchať?“ vrčí na mňa môj muž tesne pred pol 12 v noci. No neviem a nepočula som. Milé mamy určite poznáte stavy, keď ste takéé unavené a vyčerpané, že ľahnete a zaspíte tak, že keď sa v šoku prebudíte neviete, kde ste, ako sa voláte ani to, čo tu robíte. Áno, takto presne som sa cítila. A ešte horšie. Lebo Katuška nepríčetne vrieskala, ja som ju hojdala na rukách v šoku, že kde som a prečo tak plače. Lenže môj muž ma rýchlo uviedol do reality, tak sme sa zdvihli a išli sme do obývačky manévrovať s vysávačom.

Vysávanie soplíkov

Vysávanie soplíkov bola aj pre nás dvoch premiéra. Katuška sople doteraz nemala. Ešteže som tú odsávačku kúpila do zásoby skôr. Mala som doma aj fenistilove kvapky. To nám predpísala doktorka, keď sme teplotovali pre každý prípad, ak by potom prišla nádcha. Vtedy  sviňa nedorazila, počkala si na teraz. Píšem vulgárne preto, lebo sople sú des. Však tie, čo ste zažili viete…

Pomáha niečo?

Na rovinu vám poviem, že sople si musí vyžrať  celá rodina. Nočné odsávanie sme opakovali asi ďalšie tri noci, boli sme nevyspatí, unavení a to všetci vrátane mojej malej Katušky, ktorá bola celé dni aj noci uplakaná a mrzutá.

 Aj som jej podložila pod matrac vankúš, aj som ju dopovala Fenistilom, aj som jej čistila noštek morskou vodou a Nasivinom pre deti, teda aspoň snaha tu bola. Lebo moja bába už je malá výmyselníčka a vníma svet okolo seba. Takže Fenistil sme dávali niekedy aj na trikrát, pokiaľ sa mi ho podarilo do nej dostať a rukou ho z lyžičky nevyliala skôr, ako som sa jej nasilu snažila otvoriť ústa a pridržať pritom hlavu. Áno, bolo to veľmi podobné Helene Ružičkovej, keď sa snažila dostať sirup do svojej senilnej matky vo filme Slnce, seno a par facek.

Podobné to bolo aj s kvapkami do nosa. No a keď po kriku, hurónskom plači a všetkých nasilu procedúrach Katuška konečne zaspala, cítila som sa ako najhoršia matka na svete, pretože momentálne bývame prechodne u rodičov a tí tieto desivé praktiky v zúfalej snahe vyliečiť moje dieťa razantne odsúdili. Vraj sa na to nemôžu pozerať a oni také nikdy nerobili a tu som. Len keď som sa ich pýtala, ako liečili nádchu oni, odpovedať už nevedeli… Tak asi tak…

Prvé zúbky

Stalo sa to už aj vám? Ale čo sa tak hlúpo pýtam. Určite stalo. Sedíte v čakárni u pediatričky. Čakáte, kedy prídete na rad do poradne. Dieťa je nervózne, nevyspaté, lebo ste mu narušili celý režim a zrazu sa začnete pozerať na bábätká okolo vás. Mamičky sa chvália, my už máme 4 zuby a my už lozíme a my sa už dokonca skúšame dať na štyri a čo vy? Pozrú na mňa…No úprimne, viac zdeptaná som už nemohla byť a to som z domu odchádzala s tým, že tam budeme za hviezdy, však už sa vieme obracať na bruško a práve nám vykukli prvé dva minizúbky…

Budenie sa počas dňa

O tom ako odbilo 7 mesiacov a nie a nie cez deň spať som písala naposledy. No a teraz, si myslím, som odhalila príčinu.  Katuška okrem toho budenia bola stále nervózna. Ja som to pripisovala únave, lenže boli za tým aj tie nešťastné zuby. Akože neplakala celý deň ako hurikán, len mrnčala a vkuse chcela byť na rukách. Keď som ju ráno, na obed alebo po obede uložila spať a to je jedno, aká bola unavená, vedela spať len 40 minút a potom sa s plačom zobudila. Viac nezaspala, nech som robila čokoľvek.

Nočné spanie

V noci spala relatívne dobre. Aj rýchlo zaspala, aj sa okrem kŕmenia zobudila s plačom len raz, čo je síce nezvyčajné, no dala som jej do úst cumlík a spinkala ďalej. A keďže som mama prvého dieťatka ani mi nenapadlo riešiť, že sa niečo výnimočné deje. No asi zafungoval materinský inštinkt alebo čo, lebo tá mrzutosť a nervozita počas dňa sa stupňovala. Tak som jej len tak – spontánne strčila prst do úst a prešla ním po ďasnách. A vtedy som ho ucítila. Malý záder na spodku. Hneď som vedela koľká bije…

Čo zaberá?

Milé mamy, dám vám otázku. Myslite si, že niečo na tie prekliate zuby zaberá? Akože úprimne, ja myslím, že nie. Potierala som Katuške ďasná gélmi z lekárne, kúpila som jej hryzátko,  dávala do úst lyžičku. No povedzme, že možno krátkodobé uvoľnenie nastalo, ale bolesť neprestala. Tak mi neostalo nič, len modliť sa nech to už skončí a tie nezbedné zuby sú von. Lebo na druhý deň som zistila, že on sa nederie darebák von jeden, ale rovno dva naraz. A moja malá bába sa musí pasovať s dvojitou porciou bolesti.

Jedla veľa

No ale čuduj sa svetu, Katuška v tomto období bola viac  hladná. Aj to mi bolo čudné, keď som ešte nevedela, čo sa deje. Z ničoho nič, z večera do rána, zjedla skoro celú misku príkrmu na obed. To sa nám ešte nikdy nepodarilo. Pritom v ňom nemala nič neobvyklého – všetko, čo papala aj predtým. Normálne som z toho bola paf. A ešte viac, keď sa scenár s papaním zopakoval aj nasledujúce dni. Potom mi sestra povedala, že aj jej synčekovi v čase tlačenia zúbkov von viac chutí, tak to asi preto. Lebo posledné dva dni Katuška znovu vymýšľa.

Rekapitulácia

Suma sumárum prvé zúbky nás trápili asi dva týždne. Najskôr sa to začalo budením počas dňa. Potom plačom a zvýšenou nervozitou až sme začali jesť celé príkrmy a dopracovali sme sa do štádia, že nás všetko bavilo asi tak 5 minút, nikde sme nevydržali a stále sme sa chceli nosiť na rukách. Že už je pokoj som zistila tak, že minizúbky už som reálne videla na ďasnách, ale aj tak, že sa počas dňa prestala nonstop budiť. No a ešte k tej poradni. Doktorka náš vývoj (popri iných popredu deťoch) zobrala celkom v pohode. Len mi odporúčala dávať Katušku, čo najviac na bruško (v tejto polohe sa to všetko deje vraj) a keď sa objavia ďalšie zuby máme začať s dentálnou hygienou. No to bude ešte srandy kopec 😀 A ako ste sa so zubami popasovali vy?

Prvé sme prespali, druhé prebdeli

Druhé očkovanie bolo iné ako to prvé. Aj Katuška naň zareagovala inak. Neviem, asi tá vakcína je silnejšia, keďže je dieťatko staršie alebo čo.

Keď sme išli k lekárke, myslela som si, že moju bábu to riadne zmôže tak ako v decembri, že bude mrzutá, no zároveň ospalá a boj s vakcínou prespíme. No však myslieť som si zase mohla… J

V čakárni sme čakali vyše hodiny. Katuška bola rozhodená, lebo však sa jej rozhádzal celý režim. Keď sme konečne išli dnu, spala. Musela som ju zobudiť a z toho šoku začala revať tak ako keby sme do nej pchali vakcínu. No musím povedať, že keď sme sa dopracovali k tomuto nepríjemnému momentu bola statočná. Najskôr sa na mňa pozrela a rozmýšľala, čo sa deje, potom celá očervenela, otvorila ústa a do troch sekúnd to prišlo J Rev takýýý, až nás bolo na parkovisko počuť. No hneď ako sme skončili, Katuška sa nechala celkom rýchlo utíšiť.

No a potom som čakala, že budeme spať. Po prvé, lebo Katuška v ten deň málo spala a po druhé preto, lebo aj po prvom očkovaní bola taká rozhodená, že hneď zaspala. Ideme od lekárky domov. Je už neskoro popoludní. Vonku poletuje sneh a bába sa hrá s cumľom a rozpráva. Čo jej dali dávku kofeinu v tej injekcii? Nespí a nespí. Cestou sa stavíme v lekárni. Robím koliečko navyše okolo nášho baráku. Je mi zima, som unavená, no dieťatko stále nespí. No a potom sa mi ju zázrakom podarí ukolísať. Aby som ju nezobudila teperím kočiar hore schodami v rukách. Nemáme výťah, čiže musím zdolať presne 24  schodov. Akože riadna makačka. V polovici vzdychám, že ďalej to nedám, no ale čo mama neurobí pre to, aby jej dieťa spalo a nakoniec i tie moje ručiská budú opäť vyzerať o niečo lepšie 😉

Konečne sa dotrepeme pred dvere nášho bytu, zaparkujem bábu na chodbe, vyfukujem a asi po 10 minútach sme opäť horeeee. To snaďdd nieeee!!! Vyberám Katušku s koča, nakŕmim ju, prebalím, prelepím rany po vpichoch a rovno ju obliekam do pyžamka v naivnej predstave, že ideme spať. No určiteee!!!

 Nosila som ju na rukách 3 hodiny, to koľkokrát som sa ju snažila uspať ani nepočítam, no Katuška bola tak nabitá energiou, že aj keď zaspala, zobudila som do 10 minút. Nakoniec som ju uspala až čosi pred pol 9 večerou a ráno sme mali budíček už pred piatou.

Nožička jej do rána navrela, no teplotu sme nemali. To sa zmenilo asi o 3 hodinky. Katuška začala byť mrzutá a uplakaná. Odmerala som jej teplotu a mala 37,3. Ako nemyslite si, mala som teoreticky zmáknuté všetky scenáre, ako sa starať o dieťa s teplotou a taktiež skúpené všetky produkty na zrážanie teploty, no aj tak som zostala vyvedená z miery. Od narodenia sme totiž ani raz neteplovovali. Takže opäť som sa musela najskôr upokojiť ja a potom som Katušku dala spať. Zaspala na pol hodinu, teplota neklesla, bába je však naučená na prechádzky a kočík. Mala som teda dilemu, či ísť von. Nakoniec som to riskla, išli sme na 30 minút von a potom som ju nechala spať opäť na chodbe. Teplota klesla, no na večer zase vystúpila až na 37,5. Tápala som či jej dať niečo na noc alebo nechať tak. Nakoniec som sa rozhodla nechať zabojovať jej telíčko a počas noci ju sledovať. Spinkala dobre. Teplota klesla a ráno sme si na očkovanie už ani nespomenuli, lebo aj rana po vpichu už bola takmer neviditeľná.

Vakcína nám nespôsobila komplikácie ani v psychomotorickom vývoji ako u iných detičiek, práve naopak. Mám pocit, že nás viac nakopla k aktivite J Každopádne som rada, že to máme za sebou a najbližších 6 mesiacov od ihiel pokoj 😉

Ako som varila ryžový odvar

Skosila ma črevná viróza. Taká, akú som už dávno nemala. Ovracala som seba aj na kompletku celý byt. No horor. Ledva som sa doplazila do postele a v duchu rozmýšľala ako sa v tomto stave postarám o svoje dieťa. Sama by som to rozhodne nedala a tak musel ostať doma môj muž. Už som raz písala, že byť rodičom je obeta. Teraz to pocítil on na vlastnej koži. Je totižto citlivý na všetky pachy, zvratky a samozrejme stolicu našej Katušky. Keďže som však nevládala stáť na nohách, či chcel alebo nechcel, musel upratať celý mnou ovracaný byt a samozrejme postarať sa aj bábinu plienku J

V tomto momente mi ani na um neprišlo, že niečo podobné môže pochytiť aj moju maličkú. Ducha prítomný však ostal môj muž, ktorý hneď maličkú odviezol k svokrovcom, aby odo mňa nič nechytila a samozrejme, aby si uľahčil starostlivosť o náš poklad J

Ja som sa za deň pozbierala ako tak dokopy a stále som sa  modlila, aby bola Katuška v pohode. Prešli dva dni a nič sa nedialo. Myslela som preto, že je to za nami, až sa mi večer po kúpaní Katuška vygrcala. Na malé takmer 5 mesačné bábätko toho bolo celkom dosť. Nemyslite si, síce som mala za dva dni naštudované a prekonzultované s kadekým možným všetko, čo treba v tejto situácii robiť, ostala som ako obarená. Navyše som bola sama doma, čiže najskôr som musela predýchať počiatočnú paniku, zatiaľ čo Katuška ležala na gauči a plakala. Ja som ako paralyzovaná na ňu pozerala a rozmýšľala, čo idem robiť. Mlieko odmietala, tak som ju nenútila. Išla som jej zarobiť smectu do prevarenej vody. No  malá bába bola už taká rozčarovaná, že som do nej nič nedostala.

Nakoniec som ju uspala. Chudiatko, išla spať hladná. Rýchlo som postavila hrniec s vodou a dala variť ryžový odvar. Na internete som našla sto receptov, no každý iný. Nakoniec som ho uvarila takto: do dvoch litrov vody som dala dve polievkové lyžice ryže, varila som to pod pokrievkou dve hodiny, potom ryžu precedila a do vody som doliala ďalší liter vody. Všetko som ešte nechala prevariť a na koniec som do nej pridala ešte dve polievkové lyžice hroznového cukru.

Katuška spala hladná do pol 2 ráno. Najskôr som jej dala čistý odvar. Vypila z neho 20 mililitrov a začala plakať. Však jasné mlieko to nebolo… Tak sme jej s mužom urobili mlieko do odvaru, ale len polovičnú dávku. To vypila na dúšok a v momente zaspala. Na druhý deň  som pokračovala v odvarovej diéte a do jednotlivých dávok som dávala len polovičné dávky mlieka.

Bába však bola celý deň mrzutá a dopoludnia vypila ledva 90 mililitrov. Veľmi som sa bála, že sa dehydruje. Plakala a spala. Nakoniec sa jej popoludní polepšilo a začala byť hladná. Odvar pila, no s mliekom, čistý nechcela. V diéte sme pokračovali aj nasledujúci deň, kedy už mala aj stolicu. Celú záležitosť som konzultovala i s pediatrom a ten ma ubezpečil, že som zvolila dobrý postup a maličkú mám pozorovať.

Našťastie Katuška vracala len ten jediný raz po kúpaní a potom už nie, neobjavila sa u nej ani hnačka, ani teplota. O dva dni už bola celkom fit, takže sme sa vrátili k pôvodnému štýlu stravovania, no ten strach a obavy o vlastné dieťa mi dali riadne zabrať. Určite mi dá každý rodič za pravdu, že by najradšej zobral na seba všetky bôle jeho ratolesti ako vidieť maličké dieťatko trápiť sa. No nenavyberáme si a aj takéto momenty patri k životu na materskej 😉