Poznáte ten pocit, keď konečne uspíte dieťa, potom ešte umyjete riad, letíte do sprchy, aby ste aj vy boli čím skôr v posteli. A v momente, keď konečne zaľahnete a chcete sa ponoriť do sladkého oddychu sa vaše dieťa zobudí… Vtedy by ste vraždili, no nemôžete, však v postieľke je vaše milované bábätko…Nie toto nie je scéna z amerického filmu, ale realita v našej spálni po pol 10 večer.
Zmena nastala v 8.mesiaci
Moja sestra hovorí, že čo nový mesiac, to nová zmena. No a je to asi tak. Mali sme 8 mesiacov a zase je všetko inak. Čo vám poviem, problém je vždy so spaním. A aj napriek tomu, že sme už spávali dobre a bez problémov, tak sa to ako švihnutím čarovného prútika asi pred dvomi týždňami zmenilo.
„Prečo plače, však je ešte len pol 10,“ rozmýšľam rýchlo po tom, ako ma Katuška opäť raz vytrhla z mojej spánkovej hladiny alfa. No nenarozmýšľala som nič, lebo za pár sekúnd sa z mrnčania postupne stával rev a začala sa naša najnovšia nočná hra – skúška nervov. Kto z koho? Vydrží mama? Alebo vyhrám ja a zoberie ma z postieľky? Hmmm uvidíme… Ale možno prvému prasknú nervy ocovi, ktorý chce tiež spať…Podľa mňa toto sa preháňa v jej malej hlavičke a na rovinu, vyhrá skoro vždy ona. Pokoj je len vtedy, keď jej strčíme fľašku do úst.
Ako to bolo predtým
Zmena nastala cez Veľkú noc. Dovtedy bolo všetko viac-menej bez problémov. Katuška spávala cca. 3-krát denne hodinku až dve, večer zaspávala okolo 7 a prvýkrát sa na kŕmenie zobudila okolo pol 2, potom hneď zaspala a spala skoro do pol 7 ráno. No čo viac som si mohla priať? Bola som vyspatá, oddýchnutá, Katuška tiež a nič viac nám ku šťastiu nebolo treba.
Zmena režimu
Zmene v nočnom spaní predchádzala aj zmena denného spania. Katuška začala sabotovať tretí spánok. Ten zvykla mať okolo hodinky po 16.00 popoludní. Proste zobudila sa čosi pred 14.00 a do 19.00 už nechcela ani za ten svet spať. Okolie oči červené od nekonečného šúchania, vyzývaná do nebies, mrzutá, umrnčaná, no ani za svet spať. Dala som ju do postieľky a aj napriek tomu, že už bola hore 5 hodín, trvalo skoro hodinu pokiaľ zaspala. No a potom sa vkuse budila. Asi každú hodinu a celá tortúra pokračovala.
Bojová porada s Googlom
A čo som spravila ja? To isté čo vždy J Radila som sa doma, so sestrou a samozrejme s Googlom, že čo s tým. Ten mi povedal, že dieťa po 8.mesiaci by už malo spávať len 2-krát denne. Skúsila som. Zavádzam dva spánky, každý po 3 hodinách bdenia. Cez deň je to ako tak ok. Ale noci sa nezmenili. Katuška sa budí, mrčí, plače a skúša naše nervy. Prvé kŕmenie sa presunulo z pol 2 v noci na 23.00 a o 2:30 nad ránom to už na mňa zase skúša. No ja sa nedám. Vopchám jej cumeľ do úst, otočím na bok a čakám, čo bude, chvála Bohu zaspala. Líham si preto rýchlo do postele, lebo viem, že môj čas s milovaným vankúšom sa kráti. Však slnko vychádza už čosi po piatej, hádam nebudem taká naivná, že moja bába prečká ranný svit v postieľke do 9.00. Budíček je nastavený na pol šiestu.
A tak sedím už s druhou kávou v ruke a píšem tento blog, Katuška spí. Konečne. No ja som hore a rozmýšľam, či to bude takto už navždy. To už fakt nikdy nebudem spať dlhšie ako do šiestej? Hmmm…mala som predtým ako som sa vydala menej flámovať a viac spať, lebo tento deficit nedoženiem ani na dôchodku.