Kedy prejsť na 1 denný spánok?

Ja viem, že idem zase písať o spaní. Ale na rovinu. Čo iné sa pri deťoch nonstop rieši? Spanie, spanie a zas len spanie, ktoré ovplyvňuje náladu vašej ratolesti a tým aj pohodu celej rodiny. Takže tí, ktoré deti ešte nemáte, zabudnite na to, že v piatok večer si budete líhať do postele s blaženým úsmevom na tvári ako krásne si v sobotu ráno pospíte. Ľadovú sprchu môžete dostať už pred 5 ráno J

12 mesačná regresia trvá dva mesiace?

„Tšššš Katuška spinkaj ešte, ešte je noc,“ prihováram sa mojej bábe o druhej ráno, niekedy o pol 4 a inokedy o 5, ale vtedy je to už veľakrát márne. Pre ňu zazvonil budík a ja sa môžem aj poskladať, spať už viac nebude. Potom mrnčí a nervuje sa celé ráno, kým ju neuložím opäť do postieľky. Inak aj to naše denné spanie, to je odysea sama o sebe. Niekedy zaspanie príde relatívne rýchlo, no spánok trvá chabú hodinku, niekedy sa zase hodinku v tej postieľke prehadzujeme a potom, keď konečne zaspíme nie a nie sa zobudiť, tak kto sa má v tom vyznať?

Nočné prestávky  

Posledné dva týždne by som pokojne mohla nazvať extrémne. Budili sme sa v noci často. Dokonca niekedy sa nám stav bdenia predĺžil aj na hodinku a pól. Katuška ani tak neplakala, skôr sa sama so sebou rozprávala, prechádzala po postieľke a to bola pritom všetkom čierno čierna tma. Však jasné o druhej ráno slnko asi svietiť nebude. Ráno bola zo všetkého rozbitá, ale ja ešte viac, pretože kým ona už netrpezlivo poskakovala v postieľke, ja som nevedela otvoriť oči a cítila som sa ako po víkendovej šnúre plnej chľastu a rock´n´rollu .

Absencia popoludňajšieho spánku

No a potom jedného pekného dňa si Katuška povedala, že to musí byť super, keď vydrží byť hore až do večera a rozhodla sa popoludní nespať. Trápili sme sa v postieľke dve hodiny. Potom som to vzdala. Bába bola miestami  vyrevaná, miestami s kruhmi pod očami, ale relatívne viac v pohode ako ja. No čo vám poviem. Aj mamy majú niekedy slabé chvíľky a po toľkých nociach a dňoch zlej nálady  mi môj oco musel naliať jedného frťana. Na upokojenie. Inak…aj celkom pomohlo a išli sme ďalej… Zmierená s tým, že to môže byť aj horšie. Po bláznivom popoludní bez oddychu Katuška plakala už od piatej a keď som ju uložila spať zachrnela do dvoch minút. V nasledujúcich dňoch už našťastie popoludní toľko nevyhutovala, no ešte stále bojujeme.

Tak sa pýtam sama seba aj vás milé mamy, čo mám robiť? Ešte sme nemali ani 14 mesiacov a sama to cítim tak, že zrušiť jeden spánok je priskoro. Alebo sa mýlim? Vy ste to urobili kedy? Poraďte…