Moje najhoršie sny sa stávajú skutočnosťou J Vždy som bola viac pragmatik ako romantik a domáce práce neboli nič pre mňa. Som ľaváčka a ľavá nie som len do športu, ale aj štrikovania, hačkovania, vyšívania a všetkých ďalších možných aj nemožných ženských remesiel. V živote som teda upriamila moju pozornosť na to, čo mi ide a venovala sa radšej knižkám ako motyke a ihle s niťou. No materstvo robí asi so ženstvom divy a ja na sebe pomaly badám príznaky žienky domácej.
Kvety, trvalky, letničky, sadenice
No to by ste neverili, aký slovník musí človek ovládať, keď si chce založiť vlastnú záhradku. Veď hej som z dediny, veď áno ja viem, nikdy sa mi do toho nechcelo a keď ma to mama chcela naučiť, mala som milión argumentov, prečo nie. No a potom prišiel čas, keď sme sa presťahovali do domu a ja som chcela mať peknú záhradku. Však je to teraz IN, pestovať, fotiť, postovať a mať z toho ešte dobrý pocit…..Hmmm, tak keď to zvládli iní, prečo by som to ja nedala….
„No ja neviem, či chcem nakladačky alebo šalátové, v tom je aký rozdiel?“, diskutujem ako taký tupohlav s tetkou na trhu, keď som sa plná odhodlania vybrala nakúpiť priesady a semiačka. Aj v tom som mala dilemu, že čo všetko kúpiť, koľko toho kúpiť a tak som sa nejako s tetami doťahovala, však pozerali na mňa celkom vľúdne, čo im išlo hlavou už neviem, no možno takých prípadov, ako som ja zažívajú viacero a možno nie a budú ma rozoberať, ešte aj na budúcu jar.
No ale aby ste si zase nemysleli, sadili sme s mužom intuitívne, tak ako sme si mysleli, že je to dobre, nepozerali sme žiadne tipy na internete ani nič podobné. No a momentálne je to skóre 3:1. Väčšina sa podarila, no s niektorými kvietkami je to prúser a skončili v koši. Nevadí, budúci rok to dám a ak nie pôjdem na istotu a volám záhradníka J
Varím, pečiem, upratujem
Ach áno…aj toto sa mi deje. Seriózne vážne. Nejako ma fakt, že som zrazu mama dostal. Akože nemyslite si, ešte vôbec nie som level michelinského kuchára, ide väčšinou o pokus a omyl, ale celkom sa mi darí, náročnosť vyberám jednoduchú, zase niečo zo starých čias vo mne ostalo, no čo mi ide najlepšie je asi upratovanie.
V tomto smere som na totálku ochorela na hlavu. Aspoň tak mi to hovoria ľudia, ktorí ma poznajú. No a čo, mám na háku. Keď vidím smeti vysávam, keď sú vankúše nakrivo napravím ich, aj stoličky majú svoju presnú pózu, keď ich vyrovnávam, mám dobrý pocit a ešte lepší z toho, že som do tohto štádia dospela sama, bez nátlaku a výčitiek, len tak, že som chcela 😉
Inak aj vám sa niečo podobné na materskej udialo?
