Milé mamy, ruku na srdce! Ktorá z vás nemala obavu, že s jej dieťaťom asi nebude niečo v poriadku, keď tabuľkovo nezačalo robiť to, čo je podľa psychosomatického vývoja normálne? Priznávam, že ja som hysačila chvíľku tiež.
Samozrejme ako každá matka, aj ja svoje dieťa podrobne sledujem. Čítam knihy, články na internete a nevyhnem sa ani diskusným fóram predovšetkým vtedy, keď mám pochybnosti. Uvedomenie rúk podľa múdrych kníh prichádza v treťom mesiaci. No sem-tam síce vtedy Katuška na tú ruku pozrela, ale určite nie takým štýlom ako teraz.
Máme 5 mesiacov a pár dní. Ruka je momentálne naším najzaujímavejším objektom na svete. Dokážeme sa na ňu pozerať dlhé minúty a je jedno či bába leží na gauči, na interaktívnej podložke, v postieľke alebo v kočíku.
Pár dní predtým, ako Katuška oslavovala 5.mesiac som si ja, ako hrdá mama vygooglila článok o vývoji dieťaťa v tomto období. A vtedy som zažila šok. Vraj moja bába by sa mala vedieť prevracať z chrbátika na bruško a opačne. Čožeee? Tak to ani náhodou… Momentálne sme na tom takto – z bruška na chrbát nám to ide bez problémov, naopak to nevieme. Vieme sa obrátiť na bok, ale na bruško sa už neprehodíme. Takže hneď ako správna matka 3.tisícročia som začala googliť a vypytovať sa všetkých mamičiek, kedy to zvládli ich deti.
Všetky okolo 5 mesiaca, niektoré mali 5 mesiacov a dva týždne a iné aj skôr! No a potom jedna mama napísala, že ak sa to nenaučí do konca 6. mesiaca ideme k neurológovi. To snaaaaďddd nie?!! Okamžite som to vypla. No nedalo mi to a hneď som do vyhľadávača zadávala heslo: ako naučiť dieťa pretáčať na brucho. Normálne som pozerala videá na youtube, počúvala fyzioterapeutky a sama sebe som sľubovala, že od zajtra začíname s tréningom. No čisté psycho. Čo matku na materskej nenapadne….
Toto trvalo asi dva dni. No a potom ma to prešlo. Zhodnotila som, že Katuška má na všetko čas a keď teraz sa nám páči viac ruka ako pohľad na svet z bruška tak nech. Však aj to príde.
Takže suma sumárum, máme 5. mesiacov, milujeme pohľad na svoje ruky, nemáme ani jeden zub a pretáčame sa maximálne z boka na bok. Bába je šťastná a spokojná, samozrejme len ak je vyspatá J
A pokiaľ nás nevystresuje doktorka, neriešim… Apropo, zajtra ideme na druhé očkovanie, tak nám držte palce, aby sme to zvládli 😉