Tak a máme jeden rôčik. Moja bába už je taká malá veľkáčka. No čo vám poviem. Zažili sme všeličo, ale ako hovorí môj muž, nemenili by sme za nič na svete. V mojom okolí je mnoho žien, ktoré síce chcú mať deti, no zároveň sa obávajú materstva, pretože im zoberie veľký kus z ich osobného komfortu. Ono je to síce pravda, no na druhej strane denne dostávate odmenu v podobe nezištnej lásky malého človiečika. Takže som sa rozhodla spísať niekoľko kritických momentov spojených s príchodom bábätka a zopakovať ako sme to zvládli my.
1. Zmena životného rytmu
Na prvé, na čo sa treba pripraviť je, že už nebudete pani svojho času, ani vy, ani váš partner. Všetko bude určovať bábätko. Kedy pôjdete von, o koľkej prídete na návštevu a aj kedy pôjdete domov. Mne osobne pomohlo, keď sme si s Katuškou našli režim. Ono ten režim je dôležitý, pretože bez neho nebudete spokojné ani vy, ani bábätko. Povedzme, že chcete ísť na kávu alebo na obed. Ak je pekné počasie, bábo sa vyspí na terase v kočíku a vy sa trošku zrelaxujete a pokecáte s kamoškou. No tento model je možné dosiahnuť len vtedy, ak je bábo napapané a prebalené a je čas jeho spania. Takže aj preto ten režim. Vďaka nemu budete spokojná nielen vy, ale hlavne dieťatko, pretože obaja budete vedieť, čo idete robiť a tak si budete ľahšie plánovať aktivity.
2. Spánok a nočné bdenie
Noooo…na nič sa tu nebudeme hrať. Prvé mesiace sú naozaj náročné. Ale nebojte sa, ak bábätko naučíte zaspávať samo v postieľke, veľmi rýchlo sa dostanete do celkom pekného normálu. My sme sa naučili zaspávať až v piatom mesiaci. Veľmi mi to pomohlo najmä v noci. No a ak nás aktuálne netrápili zuby, soplíky, horúčka alebo nejaká spánková regresia spojená s vývojom, spávali sme cca. od siedmej večer s jedným zobudením do šiestej ráno, čo si myslím je veľmi dobre, pretože večer máte čas vyfúknuť na gauči a zase, keď si o 10 ľahnete do šiestej sa skvelo vyspíte. No a od 11. mesiaca sme zrušili nočné kŕmenie a od vtedy je nám sveta žiť, samozrejme ak nás netrápia vyššie spomínané neplechy. Takže milé dámy, so spaním to nie je žiadna katastrofa, no opäť si to bude vyžadovať trošku sebazaprenia a disciplíny, aby ste si doma nastavili správny spánkový režim 😉
3. Partnerský život
Nebudeme si tu nič nahovárať – dieťa je obrovskou skúškou vzťahu. Život nie je telenovela ani romantický príbeh od Inge Lindstromovej. Z bábätka sa iste všetci tešia, no starostlivosť oň dá zabrať a to nielen po fyzickej, ale najmä psychickej stránke. Stačí pár prebdených nocí a dní osamote doma s bábätkom a je oheň na streche. Myslím, že to pozná každá matka… Niekedy sa proste z partnerov po príchode detí stávajú viac spolubývajúci ako milujúci manželia. Nebojte sa. Ak máte pri sebe toho správneho chlapa, ktorý sa nezosype pri prvom probléme, dáte to. Aj my sme to dali. Chcelo to len trošku tolerancie, úprimný rozhovor a samozrejme lásku. Lebo len vďaka nej sme ochotní urobiť veci, o ktorých sme si mysleli, že ich nikdy nespravíme a len kvôli nej vieme vyjsť aj zo svojej komfortnej zóny. Takže, ak tento blog číta niektorá z vás, ktorá chce dieťa, ale nie je si istá svojim partnerom, mali by ste to zvážiť, inak ostanete na všetko sama a byť sám rodič vôbec nie je sranda. Preto odporúčam pozrieť si znovu film Všetko alebo nič, aby ste získali aspoň matnú predstavu o tom, čo musí osamelá matka zvládnuť a to už sa nejdem rozpisovať o financiách.
Takže dosť bolo filozofovania a múdrych rád. Dúfam, že som vás týmto textom neotrávila, no chcela som sa podeliť o skúsenosti. Mať dieťatko je úžasná vec, celkovo to ja hodnotím a to teraz klopem, aby som neporiekla, za najlepší rok môjho života. Jasné, že sme zažili ťažké chvíle, jasné, že aj ja som bola frustrovaná zo svojej postavy, z toho, že som nevyspatá, z toho, že som celé dni doma sama, z toho, že neviem ako si zariadim stráženie, keď som chcela ísť ku kaderníčke, z toho, že som bola hladná a unavená a nemala som energiu si urobiť obed. No všetko trvalo len chvíľku a časom sa to vyriešilo. Na druhej strane však mám pocit, že konečne žijem. Už nie som otrokom pracovného kolotoča, užívam si naplno každé ročné obdobie, myslím, že som nikdy nebola toľko na čerstvom vzduchu ako teraz. A celkovo mám veľmi čisto a jasno v hlave. No a preto, že si uvedomujem, že raz sa mi aj táto dovolenka a dobrota skončí a ja na XY rokov nastúpim do mašinérie pracovného života, užívam si najmä pondelky, kedy si môžem v pokoji s mastnou hlavou a v pyžame vypiť kávu na gauči J