Tag: spanie

Kedy prejsť na 1 denný spánok?

Ja viem, že idem zase písať o spaní. Ale na rovinu. Čo iné sa pri deťoch nonstop rieši? Spanie, spanie a zas len spanie, ktoré ovplyvňuje náladu vašej ratolesti a tým aj pohodu celej rodiny. Takže tí, ktoré deti ešte nemáte, zabudnite na to, že v piatok večer si budete líhať do postele s blaženým úsmevom na tvári ako krásne si v sobotu ráno pospíte. Ľadovú sprchu môžete dostať už pred 5 ráno J

12 mesačná regresia trvá dva mesiace?

„Tšššš Katuška spinkaj ešte, ešte je noc,“ prihováram sa mojej bábe o druhej ráno, niekedy o pol 4 a inokedy o 5, ale vtedy je to už veľakrát márne. Pre ňu zazvonil budík a ja sa môžem aj poskladať, spať už viac nebude. Potom mrnčí a nervuje sa celé ráno, kým ju neuložím opäť do postieľky. Inak aj to naše denné spanie, to je odysea sama o sebe. Niekedy zaspanie príde relatívne rýchlo, no spánok trvá chabú hodinku, niekedy sa zase hodinku v tej postieľke prehadzujeme a potom, keď konečne zaspíme nie a nie sa zobudiť, tak kto sa má v tom vyznať?

Nočné prestávky  

Posledné dva týždne by som pokojne mohla nazvať extrémne. Budili sme sa v noci často. Dokonca niekedy sa nám stav bdenia predĺžil aj na hodinku a pól. Katuška ani tak neplakala, skôr sa sama so sebou rozprávala, prechádzala po postieľke a to bola pritom všetkom čierno čierna tma. Však jasné o druhej ráno slnko asi svietiť nebude. Ráno bola zo všetkého rozbitá, ale ja ešte viac, pretože kým ona už netrpezlivo poskakovala v postieľke, ja som nevedela otvoriť oči a cítila som sa ako po víkendovej šnúre plnej chľastu a rock´n´rollu .

Absencia popoludňajšieho spánku

No a potom jedného pekného dňa si Katuška povedala, že to musí byť super, keď vydrží byť hore až do večera a rozhodla sa popoludní nespať. Trápili sme sa v postieľke dve hodiny. Potom som to vzdala. Bába bola miestami  vyrevaná, miestami s kruhmi pod očami, ale relatívne viac v pohode ako ja. No čo vám poviem. Aj mamy majú niekedy slabé chvíľky a po toľkých nociach a dňoch zlej nálady  mi môj oco musel naliať jedného frťana. Na upokojenie. Inak…aj celkom pomohlo a išli sme ďalej… Zmierená s tým, že to môže byť aj horšie. Po bláznivom popoludní bez oddychu Katuška plakala už od piatej a keď som ju uložila spať zachrnela do dvoch minút. V nasledujúcich dňoch už našťastie popoludní toľko nevyhutovala, no ešte stále bojujeme.

Tak sa pýtam sama seba aj vás milé mamy, čo mám robiť? Ešte sme nemali ani 14 mesiacov a sama to cítim tak, že zrušiť jeden spánok je priskoro. Alebo sa mýlim? Vy ste to urobili kedy? Poraďte…

Ako naučiť dieťa zaspať v izbe samo?

Mám takú menšiu dilemu. Chcela som naučiť pomaličky zaspávať Katušku v izbe samu. Však už budeme mať 13 mesiacov. No nedala som to. Jej plač ma zdolal. Takže som bezradná. Ako ste to zvládli vy s vašimi deťmi? Alebo ešte stále spávajú s vami?

Dlhé zaspávanie

Hovorí sa, že s každým novým mesiacom je dieťa iné. My sme sa od augusta mordovali s 12-mesačnou spánkovou regresiou. Na začiatku septembra to trošku ustalo, ale pokoj bol iba pár dní. Potom sa začal opakovať scenár s nekonečným zaspávaním. Niekedy to trvalo až do hodiny a keď Katuška konečne zaspala, tak by vyspávala aj cez dve hodiny. Čiže som ju začala budiť, čím sa nám prehodil celý režim, z čoho bola nervózna nielen bába, ale aj ja. Takže som prirodzene začala rozmýšľať, kde robím chybu. No a jediné, čo mi z toho vyšlo bolo, že pri zaspávaní ju vyrušuje moja prítomnosť.

Začali sme s plačom

Prvý spánok bezo mňa celý prerevala. Tak nie celý, ale asi hodinku, kým ju to prestalo baviť a konečne zaspala. Skúsila som to prvýkrát na popoludňajšom spánku, pretože s tým máme najväčší problém. Chodila som do izby v pravidelných intervaloch, kedy som ju pohladila, položila do ľahu a povedala, že už je čas spinkať. Potom som odišla. Katuška sa postavila, videla, že odchádzam a prirodzene sa rozplakala. Za chvíľku to ustalo, začala sa rozprávať sama so sebou a asi hrať v postieľke. No a takto to šlo dokola asi hodinu, kým si ľahla a zaspala.

Večer to bolo jednoduchšie. Neviem, asi bola unavená. Proste som odišla z izby a bolo. Prešlo desať minút, ticho, prešlo 20 minút – ticho. Po pol hodine som to nevydržala a išla do spálne. Katuška pokojne odfukovala. Ráno sa zopakoval podobný scenár a v tomto bode sa naše snahy o zaspávanie skončili.

Nedali sme to

Najskôr som si myslela, že aké to bolo ľahké, no Katuška mi už pri popoludňajšom spánku dala jasne najavo, že som sa radovala predčasne. Naše uspávanie sa natiahlo na hodinu a pol a keďže sme mali ísť na oslavu, neostávalo mi nič iné, len moje unavené a vyrevané dieťa nechať zaspať v mojej prítomnosti, lebo inak by nás do večera čakalo inferno. No a to bola asi chyba… Neviem, ale v danej situácii som si nevedela poradiť inak.

Jednoročné  dieťa je však prešpekulované a tento moment si zapamätalo. Večer tak vrieskala, keď som odchádzala z izby, že v momente, keď som prišla naspäť si Katuška poslušne ľahla do postieľky, chytila mi ruku a nechcela ma pustiť. Pri zaspávaní ešte minimálne trikrát skontrolovala, či som neodišla a ja ako matka, ktorej to srdce nedovolilo, som ostala. A sedím pri nej dodnes. Neviem odísť. Nechať ju tam samu. Aj keď viem, že to asi nie je dobré riešenie. No možno moja bába ešte na tento stav zaspávania nedozrela. Takže tak.

Ak máte podobné skúsenosti, poraďte mi ako ste to riešili s vašimi deťmi. Budem vám vďačná.

Kedy dieťa prespí celú noc?

Ja sa už asi v živote nevyspím? Napadlo mi skoro každé ráno po príchode domov z pôrodnice. Tie čo ste to zažili viete, tie čo nie, tak len tušíte, že prvé mesiace s bábätkom sú náročné. To, že je tma, neznamená, že sa spí a mlieko pýta hocikedy, či je obed alebo polnoc. Takže moja zúfala úvaha bola v tomto období viac ako oprávnená. No verte či nie, takmer po roku sa nám to začalo dariť. Ale nemusíte sa báť. Katuška nie je zázračné dieťa! Aby sme sa dopracovali k tomuto levelu, chcelo to tréning, ale predovšetkým veľkú dávku môjho odhodlania.

Ako sme sa učili zaspať

O zaspávaní a našom spaní som tu, čo to už popísala. No ale pre rekapituláciu. Asi do 5 mesiaca som Katušku vedela uspať len na rukách alebo vonku v kočíku, čo s prihliadnutím na to, že bola zima a bába mala spávať 3-krát denne nebola veľká výhra. A výhra nebolo ani nekonečné heganie na rukách večer alebo o 4 ráno, keď takmer v 90% prípadov sa Katuška preložením do postieľky zobudila. Zmena nastala, keď mi pár kamarátok odporučilo triky zo spacieho tréningu ich detičiek. Obrnila som sa odolnosťou voči plaču a za pár dní sme sa naučili sami zaspávať v postieľke.

Nočné kŕmenie

Asi si aj vy spomínate na obdobie, kedy do vás novorodenecké sestry hučali, že bábätko treba každé 3 hodiny zobudiť a nakŕmiť ho. Moje odporúčanie – nerobte to. Ak vaše bábo prospieva a priberá, nechajte ho spať. Budením ho len naučíte vstávať a ukrátite sa tak o vzácne hodiny oddychu. Takže aj ja som prestala budiť. Trvalo mi to asi týždeň a potom som sa na to vykašľala. Týmto spôsobom sme sa čoskoro prepracovali k jednému kŕmeniu v noci, čo do veľkej miery pozitívne vplývalo aj na môj spánkový režim.

Kedy je nočné kŕmenie na príťaž?

Keď sme sa naučili zaspávať a jedli sme len raz v noci, mali sme vytvorený celkom pekný spánkový režim. Teda ak si odmyslím excesy so zubami, sopľami, spánkovými regresiami a podobne, spávali sme od 7 večer s jedným kŕmením medzi polnocou a druhou ráno do približne šiestej. Paráda, no nie? Lenže posledné týždne začalo mať nočné budenie iný charakter. Katuška vymýšľala často už pre 11 večer, potom zase o jednej a stávalo sa nám, že po mlieku sa viac prebrala ako spala a do rána vedela potom byť hore už skoro každú hodinu. Po niekoľkých takýchto nociach som si teda povedala dosť a vnútorne som pocítila, že je čas na zmenu.

Ako sme prežili noci bez kŕmenia

Keď som sa pevne rozhodla, že Katuška viac mlieko v noci nedostane, psychicky som sa na to pripravovala celý deň. Samoška, že som si vygooglila všetko možné aj nemožné ako na to a vypočula si príbehy od známych ako tento zlozvyk odstraňovali oni. No ale skrátim to. Kúpila som Katuške kašu na dobrú noc, lebo vraj dieťatko viac zasýti. Nechcela ju. Pozerala na mňa ako na krkavčiu matku. Tak som sa zľutovala a dala jej pred spaním mlieko. No a predtým ako sme si išli ľahnúť ja s mužom, som ho upozornila, že ak psychicky nezvládne Katuškine vydieranie plačom, nech ide spať do vedľajšej izby. Neodišiel. Dal to spolu so mnou.  

Prvé budenie klasicky prišlo už pred polnocou, plač, mrnčanie a podobne, trvalo to asi pol hodinu a Katuška zaspala. Išla naberať energiu na randál, ktorý sa nám chystala pripraviť. Predstavenie začalo o pol 3 ráno a skončilo približne o 4. Asi nemusím opisovať plač, nervy, mrnčanie, plazenie po postieľke a všetko možne a nemožné, aby upútala našu pozornosť. Skúsila som ju upokojiť čajom. Nechcela. Nevadí. Zvládli sme to bez kŕmenia. Na druhý deň som bola vyoraná ako myš a bála som sa, čo bude nasledovať ďalšiu noc. No čuduj sa svete, Katuška spala do 5 ráno, potom sa trošku pomrvila a spala ďalej skoro do siedmej. Ja som z toho bola taká vykoľajená, že som sa nad ránom zobudila a viac nemohla zaspať. No čo vám poviem, som nezvyknutá spať toľko hodín po sebe J

V tomto duchu pokračujeme už 3 dni,  nemyslite si. Ešte stále si večer líham do postele s obavou, čo bude. Aj sa budíme, ale už len raz a nerobíme  scény ako na začiatku. Takže možno sa po roku splní moje prianie a konečne sa ako tak vyspím, no veď uvidíme J Držte nám palce 😉

Problémy so spánkom

Poznáte ten pocit, keď konečne uspíte dieťa, potom ešte umyjete riad, letíte do sprchy, aby ste aj vy boli čím skôr v posteli. A v momente, keď konečne zaľahnete a chcete sa ponoriť do sladkého oddychu sa vaše dieťa zobudí… Vtedy by ste vraždili, no nemôžete, však v postieľke je vaše milované bábätko…Nie toto nie je scéna z amerického filmu, ale realita v našej spálni po pol 10 večer.

Zmena nastala v 8.mesiaci

Moja sestra hovorí, že čo nový mesiac, to nová zmena. No a je to asi tak. Mali sme 8 mesiacov a zase je všetko inak. Čo vám poviem, problém je vždy so spaním. A aj napriek tomu, že sme už spávali dobre a bez problémov, tak sa to ako švihnutím čarovného prútika asi pred dvomi týždňami zmenilo.

„Prečo plače, však je ešte len pol 10,“ rozmýšľam rýchlo po tom, ako ma Katuška opäť raz vytrhla z mojej spánkovej hladiny alfa. No nenarozmýšľala som nič, lebo za pár sekúnd sa z mrnčania postupne stával rev a začala sa naša najnovšia nočná hra – skúška nervov. Kto z koho? Vydrží mama? Alebo vyhrám ja a zoberie ma z postieľky? Hmmm uvidíme… Ale možno prvému prasknú nervy ocovi, ktorý chce tiež spať…Podľa mňa toto sa preháňa v jej malej hlavičke a na rovinu, vyhrá skoro vždy ona. Pokoj je len vtedy, keď jej strčíme fľašku do úst.

Ako to bolo predtým

Zmena nastala cez Veľkú noc. Dovtedy bolo všetko viac-menej bez problémov. Katuška spávala cca. 3-krát denne hodinku až dve, večer zaspávala okolo 7 a prvýkrát sa na kŕmenie zobudila  okolo  pol 2, potom hneď zaspala a spala skoro do pol 7 ráno. No čo viac som si mohla priať? Bola som vyspatá, oddýchnutá, Katuška tiež a nič viac nám ku šťastiu nebolo treba.

Zmena režimu

Zmene v nočnom spaní predchádzala aj zmena denného spania. Katuška začala sabotovať tretí spánok. Ten zvykla mať okolo hodinky po 16.00 popoludní. Proste zobudila sa čosi pred 14.00 a do 19.00 už nechcela ani za ten svet spať. Okolie oči červené od nekonečného šúchania, vyzývaná do nebies, mrzutá, umrnčaná, no ani za svet spať. Dala som ju do postieľky a aj napriek tomu, že už bola hore 5 hodín, trvalo skoro hodinu pokiaľ zaspala. No a potom sa vkuse budila. Asi každú hodinu a celá tortúra pokračovala.

Bojová porada s Googlom

A čo som spravila ja? To isté čo vždy J Radila som sa doma, so sestrou a samozrejme s Googlom, že čo s tým. Ten mi povedal, že dieťa po 8.mesiaci by už malo spávať len 2-krát denne. Skúsila som. Zavádzam dva spánky, každý po 3 hodinách bdenia. Cez deň je to ako tak ok. Ale noci sa nezmenili. Katuška sa budí, mrčí, plače a skúša naše nervy. Prvé kŕmenie sa presunulo z pol 2 v noci na 23.00 a o 2:30 nad ránom to už na mňa zase skúša. No ja sa nedám. Vopchám jej cumeľ do úst, otočím na bok a čakám, čo bude, chvála Bohu zaspala. Líham si preto rýchlo do postele, lebo viem, že môj čas s milovaným vankúšom sa kráti. Však slnko vychádza už čosi po piatej, hádam nebudem taká naivná, že moja bába prečká ranný svit v postieľke do 9.00. Budíček je nastavený na pol šiestu.

A tak sedím už s druhou kávou v ruke a píšem tento blog, Katuška spí. Konečne. No ja som hore a rozmýšľam, či to bude takto už navždy. To už fakt nikdy nebudem spať dlhšie ako do šiestej? Hmmm…mala som predtým ako som sa vydala menej flámovať a viac spať, lebo tento deficit nedoženiem ani na dôchodku.

Ako sa učíme spať

Spanie, budenie, uspávanie, kočíkovanie, nosenie na rukách, prekladanie do postieľky – o tomto všetkom som vám už veľa napísala a myslím, že by o tom vedela hodiny rozprávať nejedná mama. So spaním v spojitosti s deťmi je problém skoro vždy.

Teórie uspávania v realite

Nemyslite si, aj ja som si o tom prečítala kopec článkov, počula kopec rád ako to naše mamy neriešili a nechali  nás vyrevať alebo ako sme to my vedeli od malička a že my dnešné mamy všetko riešime, priveľa čítame na internete a máme to nechať na prírodu. Tiež som v tom bola chvíľu stratená, až raz jedného dňa mi moja kamarátka napísala o spacej poradkyni.

Keď som o niečom takom povedala svojej mame chytala sa za hlavu, lebo vraj nie som normálna, môj muž si myslel, že mi z materstva už načisto preplo, no ja som sa nedala a zaujímala som sa naďalej. Nakoniec som sa rozhodla počkať, pokiaľ bude mať Katuška 6 mesiacov a potom uvidím, či bude treba takéto niečo riešiť, no moja sestra nečakala ani minútu a poradkyňu oslovila okamžite. No a ono to tak asi v živote býva, že keď niečo začnete intenzívne riešiť, trošku vám k tomu zhora dopomôžu a pošlú znamenie ako ďalej.

Pomohla náhoda

U nás sa to stalo v nedeľu. Maličká sa zobudila na kakanie a zašpinila si celý spací vak. Keďže sme v ten deň ešte pred obedom odchádzali na návštevu k svokrovcom, nestihla som ho oprať. Večer po príchode domov sme pokračovali v štandardne zaužívanom rituály uspávania – rozumej asi hodinu hojdania na rukách a keď to začne vyzerať tak, že bába už konečne zaspala a idete ju položiť do postieľky, v tej sekunde sa zobudí a môžete začať od začiatku. Čiže asi po hodine tejto námahy so skoro 7 kilovým dieťatkom som si povedala razantne DOSŤ.

Ulitka a zaspávanie

V ten večer to bolo o to horšie, že nemala spomínaný spací vak a tak sa Katuška zobudila  pri prvom pretočení v postieľke, kedy sa okamžite začala zaoberať svojími fascinujúcimi rúčkami. Prvé čo mi vtedy napadlo bolo, že tie ruky musím zaviazať 🙂 Vybrala som teda ulitku, ktorú som mala nachystanú od jej narodenia, no reálne v nej bola asi 5-krát, zabalila do nej ruky a položila Katušku späť do postieľky. Zo začiatku protestovala, mrnčala, nariekala, no nedala som sa a do 10 minút zaspala. Neuveriteľnéééé.

Na druhý deň som to skúsila opäť. Scenár sa síce opakoval, ale zaspala sama tiež. Po troch dňoch takéhoto večerného uspávania však nastal zlom v rannom spaní v kočíku – ráno som ju dávala spať na chodbu do kočíka, lebo tam vedela ako –tak spať aspoň 30 minút. Hegám ju, hojdám ju až mi idú ruky odpadnúť aj kočík má na mále, ale bába nič. Reve, reve, reve, intenzita sa stupňuje, susedky – dôchodkyne začínajú behať po schodoch, beriem ju teda radšej na ruky, tíšim a zaspáva. Prekladám ju späť do kočíka, opäť rev, ešte horší ako predtým, takto to robím dokola asi pol hodinu, kým opäť zaspí. Na druhý deň ráno sa scenár zopakoval s ešte väčšou intenzitou. Do prdeleee, to hádam nieeee!!! Tak večer sa mi ju celkom úspešne darí učiť zaspávať samú a rána v kočíku sa nám takto pokazili? Po 3 dňoch revu na chodbe pri kočíku to vzdávam a balím ju späť do ulitky, zastieram žalúzie aj závesy a dávam Katušku za sprievodu bieleho šumu (presne ako večer) spať do postieľky. Desať minút sa jedovala, nervovala, plakala a potom ostala ticho, zavrela oči a spala celých 40 minút. Neuveriteľnééé.

Dnes to dokonca vytiahla až na hodinu a pól, čo sa nám asi stalo od príchodu z pôrodnice domov snáď len raz, keď ešte nemala ani 2 mesiace.

Potom som sa o svojich skúsenostiach bavila so sestrou. Ona totiž komunikuje so spánkovou poradkyňou a povedala mi, že spánok má svoju logiku. Dieťa vie zaspať len v rovnakých podmienkach – u nás je to ulitka, tma, biely šum a cumeľ. No poviem vám, že neviem, čo bude robiť, keď z tej ulitky vyrastie a prejdeme na letný čas J

Zaseeee sa zobudilaaaa

Je Nový rok. Niečo po ôsmej ráno. Už sme vyše hodiny hore. Vítam rok 2019 prvýkrát ako mama – s kávou v ruke, tri dni neumytými vlasmi v gumičke a pyžame. Po mnohých rokoch síce bez bolesti hlavy, rozmazanej špirály pod očami, no aj tak nevyspatá.

Príchod nového roka som spolu s malou Katuškou spokojne odfukovala v posteli. Spánok a uspávanie sú totižto našou témou číslo jeden posledných dní. Uspať malé dieťa je umenie. Naša Katuška v noci spinkala a v podstate spinká celkom dobre. Zlom nastal plus mínus v období, keď oslavovala 4 mesiace. Zaspáva sa nám čoraz ťažšie, už ani spánok v kočíku nie je to čo bývalo a každý druhý až tretí deň sa v noci zvykneme budievať nad ránom takmer každú hodinu.

Aby bolo jasno doteraz som skúsila niekoľko spôsobov uspávania. Na začiatku to bolo jednoduché. Kde som bábu položila, tam pokiaľ mala plné bruško, vo vankúšiku zabúvala. Nenosila som ju ani nečičíkala. Prosto položila do postieľky a čakala, kým zaspí. No postupom času sa to zmenilo. Prišli trampoty s kŕmením, bolesti bruška a hlad, takže sme začali zaspávať len na rukách, upokojoval nás konštantný biely šum a vonku spíme zo zásady len v kočíku, ktorý sa musí hýbať, pokiaľ tvrdo Katka nezaspí. Auto nemáme radi. Z 10 jázd, 9 prereveme.

Lenže buchnutím sviatkov sa stáva uspávanie čoraz ťažším. Katuška dlhšie zaspáva aj na rukách, čo predtým fungovala perfektne. Nosím ju 20 minút, 40 minút, kope, vypľúva cumeľ, šibrinkuje rúčkami a keď už konečne zavrie očká a idem ju položiť do postieľky, znova ich otvorí, preberie sa a celý proces nastupuje od začiatku.

Keď už na to nemám energiu, idem poprosiť o pomoc môjho muža. Ten má cez sviatky voľno, no jemu chýba s malou trpezlivosť. Však typický chlap. Čo si budeme hovoriť. Najskôr veľký frajer ako mu to ide, potom nervózny, že maličká sa pri ukladaní do postieľky zobudila, od zlosti zahodí cumeľ a dáva mi prednášku o tom, ako zle som si ju naučila takto zaspávať. Potom na druhý deň ju chcel vehementne preučiť na zaspávanie v kočíku, tak že ju tam položil a nech si zabúva sama. Revala na celú  bytovku asi pól hodinu, ja som to už nemohla počúvať a uspala som ju na rukách. Potom som sa pýtala na osvedčené recepty na uspávanie mojej sestry. Tá pre zmenu mece s jej synčekom v postieľke ako s vrecom zemiakov, vyskúšala som aj to. Raz to fungovalo a potom už nie. Viem, na preučenie treba trpezlivosť, ale keď nemáte energiu, lebo trpíte výrazným deficitom spánku, ide to ťažko.

No a Katuška už zase mrnčí, čiže idem poposilovať svoje predlaktia. Keď už nič, aspoň tie budú nejako vyzerať J Lebo po vianočných plných stoloch, kedy sa naozaj nedá všetkému odolať, sa radšej postavím na váhu až vo februári 😉

PS: Krásny nový rok dievčatá plný zdravých predsavzatí J

Režim, režim a ešte raz režim

Bola som stratená. Behala som po byte ako splašená sliepka a nič som nerobila poriadne. Takto u nás vyzerali prvé tri týždne. Bola som z toho na nervy, pretože potrebujem poriadok, som vysoko organizovaný typ, no nová životná situácia priniesla do mojej pôvodnej harmónie zmätok. Najskôr som sa teda musela dať dokopy ja a potom rozmýšľať ako si nájsť režim. Lenže ako? Keď Katuška konečne zaspala bola som tak zničená našim pobytom v nemocnici a nestálosťou režimu, že som si radšej išla ľahnúť s ňou, pričom som sa vždy premáhala, aby som sa nepozerala okolo seba – neporiadok v byte totiž tiež narúša moju vnútornú harmóniu J

Tento stav časového neporiadku však nerobil dobre ani mne, ani maličkej. Nemali sme pevne stanovené kŕmenie ani spanie, ani kúpanie, nakoľko ma doplietli sestričky v nemocnici a potom aj sestrička u nášho pediatra. U pediatra mi kázali bábätko budiť každé 3 hodiny aj v noci, z čoho bola Katuška na nervy a ja ešte viac, v nemocnici mi zas laktačná poradkyňa radila, nech dieťatko nechám samé si určiť, kedy chce papať a v noci ho nemám budiť. Ako prvorodička a zodpovedná matka, ktorá chce len to najlepšie pre svoje dieťatko som sa stratila a zabudla som uvažovať triezvo. Čiže cez deň si režim určovalo dieťatko samo a v noci som ho budila. No totálne psycho. Taktiež som svojej bábike ešte presne nerozumela. Nevedela som, čo znamenajú jednotlivé plače – či chce papať, alebo spať, alebo či má plnú plienku, alebo či je už taká rozčarovaná, že nevie zaspať. Taktiež som sa ju bála sama kúpať, takže vždy pri tejto aktivite musel so mnou niekto byť. Mamina, sestra alebo manžel – čiže kúpanie síce bol denný rituál, ale vždy v inom čase a moje bábo bolo z toho celé dopletené.

No a potom som sa z toho všetkého vyspala. Uvedomila som si, že momentálny stav nie je dobrý ani pre mňa, ani pre maličkú. Chodila som spávať pred polnocou a o 6 ráno sme už boli hore, medzitým ešte raz  kvôli kŕmeniu, pretože som malú zobudila. Celé to trvalo presne 3 týždne. Viem to preto, lebo som sa spamätala v deň Katuškinho krstu. Ako prvé som si nastavila režim sama pre seba. V mobile mi pípa dodnes pripomienka na môj stravovací harmonogram – raňajky, desiata, obed, olovrant, večera – a vždy cca. pol hodinu až hodinu po ňom má podobný biorytmus aj Katka. Taktiež som zaviedla pravidelné kúpanie. Kúpeme striktne medzi 18.00-19.00, potom šup do pyžamka, napapať a spať. Nehovorím, že to išlo od začiatku ľahko, ale zvykli sme si a od vtedy je môj život na materskej oveľa krajší. Katuška približne vie, čo bude počas dňa nasledovať a podľa toho sa prispôsobuje, no a samozrejme sa prispôsobujeme aj my jej. Pred kúpaním musíme byť striktne doma a to nech sme kdekoľvek, cca. Do 2 hodín od zobudenia počas dňa ju opäť ukladám, pretože skutočne spokojné dieťa je vyspaté dieťa a samozrejme platí aj, že aké je dieťa cez deň tak spí aj v noci.

Čiže milé dámy, režim, režim a ešte raz režim. Potrebujeme ho my a ešte viac ho potrebujú naše bábätká 😉