Ako byť na materskej fit

Veľa ľudí sa ma pýta ako stíham cvičiť, keď mám doma dieťa. Odpoveď znie, že čím bola Katuška menšia, tým to bolo jednoduchšie. To viete, na začiatku vydržala v kočíku spať aj 3 hodinky a za tento čas sa toho dá naozaj veľa stihnúť. No ako sme sa presťahovali a jej režim sa zredukoval na aktuálne dva spánky je to zložitejšie.

Cvičiť keď spi alebo je hore?

Áno, aj ja som v tomto mala veľakrát dilemu. Jasné, že mi z toho vyšlo, že budem makať, pokiaľ spí. Lenže… Lenže tento čas by som chcela využiť aj na upratovanie, varenie, žehlenie a samoška aj môj oddych. Takže som to skúsila aj v čase jej bdenia. No…Poviem vám na rovinu, bolo to o nervy. Chcela byť stále tam, kde som ja a samozrejme nezvládala fakt, že svoju pozornosť nevenujem len jej. Nepomohla ani rozprávka a neustály Katuškin vreskot z ohrádky ma načisto presvedčil, že oželiem vlastné pohodlie a cvičiť budem len, keď spí.

Najlepšie je ráno

Neviem ako vy. Ale mne sa najlepšie cvičí ráno, keď ešte mám energiu a chce sa mi. Skúšala som aj popoludní, no nemalo to dobrý efekt. Bola som unavená, takže som to dosť odflákla. Najradšej chodím behať. Toto ale nedáte, ak nemáte po ruke niekoho, kto vám dieťatko tú pol hodinku postráži. Mne sa o Katušku stará ocino na dôchodku. 30 minútiek ubehne ako voda a dajú to spolu úplne v pohode. Horšie je to, keď nie je doma a už teraz riešim dilemu, čo budem robiť celú zimu. Inak nepredáva niekto z vás bežiaci pás za rozumnú cenu?

Dostal ma pilates

Samozrejme behať sa nedá každý deň. Nie je to len v tom, že by sa mi nechcelo, lenže na behaní človek telo nevyformuje. Takže kardio striedam s cvičením doma. Púšťam si videá na youtube. Prešla som všetkým od fitness cez jogu, tabatu až po pilates. No a ten ma celkom dostal. Na začiatku som o ňom mala mylnú domnienku, že ide o oddychové cvičenie. Však zase som si myslieť mohla… ako už toľkokrát predtým.

Pilates je zaberák. Konečne som cítila svalovicu na vnútorných stehnách aj na bruchu. A to je po pôrode naozaj čo povedať. No a keďže rada porovnám a sumarizujem, priznávam sa vám, že pred pôrodom so vyskúšala niekoľko druhov  skupinových cvičení, niekoľko fitness centier, dokonca som si istý čas platila osobného trénera. Na rovinu vám však poviem, že to boli vyhodené peniaze. Najlepšie som si telo vyformovala disciplínou a cvičením. Sama. Doma. Bez strojov vo fitku a bez telocvične plnej ľudí. Pomohlo len odhodlanie, pravidelnosť a zdravá strava. Aj keď priznávam, momentálne to už so zeleninovými šalátmi nepreháňam tak ako na začiatku J. Pravidelne sa však vážim, aby som zase zbytočne neuletela.

Chudnutie po pôrode

A je to! Podarilo sa! Trvalo to presne 8 mesiacov od pôrodu, dlhé týždne driny a odriekania, no dala som to. Som presne tam, kde som bola, keď mi odovzdávali tehotenskú knižku. Schudla som mojich krásnych 21 tehotenských kíl.

Posledné kilá sú najhoršie

Asi pred dvomi mesiacmi som písala o tom, že už viac ako dva mesiace stagnujem na váhe. Nevedela som sa zbaviť posledných 3 kíl. Vraj to bolo normálne, vraj takto telo reaguje na veľký úbytok hmotnosti. Čo vám poviem, nebavilo ma to, frustrovalo, chcela som sa na to vykašľať, ale vydržala som. To tá vidina letnej dovolenky bola silnejšia ako chladnička. A oplatilo sa. Asi to má niečo do seba, pretože som nič extra iné nerobila a schudla som. Dokonca by som mohla povedať, že som mala dosť výrazné prestávky v cvičení, pretože sme boli s Katuškou obidve choré a keď máte doma choré dieťa, určite viete, že mať energiu na cvičenie je v tejto situácii nadľudský výkon.

Cvičenie nezaberá, treba behať

Keď sa nad tým hlbšie zamyslím, kilá išli dolu až vtedy, keď som sa zamerala na kardio cvičenia. U mňa to bolo tak, že cvičiť som začala 10 týždňov po pôrode, no vtedy to bolo maximálne 2-krát do týždňa a išlo zväčša o drepy, brušáky, výpady – všetko s vlastnou váhou, cardio som mala len vo forme prechádzok s kočíkom. Akože vtedy mi to nejako nevadilo, lebo tie kilá išli dolu pekne, až potom sa to na začiatku roka zastavilo.

Napriek tomu som s behaním ako takým, začala až v polovici marca, na rovinu – zo zúfalstva, lebo som nevedela ako tie hnusné kiliská dať dole. Na rovinu – nie som žiadny milovník behu, no donútila som sa. Stiahla som si do mobilu obľúbenú hudbu, brucho obalila do sťahovacieho pásu, obula tenisky a išla som. Prvýkrát to bola hotová katastrofa, druhýkrát ešte väčšia, ale zvykla som si. Na rovinu – teraz sa na to normálne teším, viete je to aj taká psychohygiena, kedy sa dostanete z domu a aspoň 30 minút je to len o vás J

Cica nežer, aj keď?

No a čo si budeme rozprávať, keby som mala na obed každý deň rezeň so šalátom a na večeru tresku s horalkou, mohla by som sa ubehať k smrti, aj tak by som neschudla. Žila som a žijem zdravo. Aspoň sa snažím, aj keď aj ja som len človek.  A občas je ťažký deň, občas je nejaká oslava, občas to mám už na háku – vtedy zjem aj nejaký sacharid a dám si večer pohár vína, však viete, na zmiernenie hladiny hormónov J

Možno aj preto mi to všetko trvalo 8 mesiacov, možno nie, ale išla som svojím tempom, tak aby to mne vyhovovalo, hecovala som sa sama, jedla som, čo som si vybrala sama, chcela som sama a podarilo sa.  Veď aj chudnutie je v konečnom dôsledku o hlave a ja chcem ísť ešte o kúsok ďalej, takže obúvam tenisky, v ušiach mi už znie obľúbená pesnička a idem na to 😉