Tag: tehotenstvo

Ako som prenášala

„Tak dnes to určite nebude, počkáme do pondelku,“ znel verdikt lekára v pôrodnici v deň, kedy ma môj gynekológ poslal na hospitalizáciu do nemocnice. Napriek tomu, že som bola presvedčená o tom, že určite porodím pred termínom, lebo však aj moja mama rodila o 2 týždne skôr, aj moja sestra a mamina mama rodili skôr, tak určite aj ja porodím skôr – to dá logiku nie? Teda aspoň som si to naivne v tom nekonečne horúcom lete, keď som ležala ako slon na posteli v zatemnenom byte myslela. No myslieť som si mohla…lebo aj tak to bolo inak.

Už niečo cítiš?

Prešiel prvý termín nič, prešiel druhý termín nič, prešiel posledný termín nič. Každééé ráno, keď som otvorila oči a pozrela na mobil mala som tam asi 100 správ o tom, či užžž? Ako sa cítim? Či sa už niečo začalo diať? No poviem vám, bola som z toho na nervy. Však keby sa niečo začalo diať, tak určite každému dáme vedieť, ale keďže sa nedeje nič, tak asi nič nepíšeme, ani nikomu nevoláme!!! Takže ak tieto riadky číta mama, sestra, svokra alebo kamarátka nejakej budúcej mamičky a dieťatko sa nie a nie vypýtať na svet, prosím neotravujte ich takýmito správami. Prežila som to na vlastnej koži a pre psychickú pohodu v posledných dňoch tehotenstva je to nevyhnutné.

Ako privolať pôrod, keď prenášam?

Ale späť k môjmu prenášaniu. Nemyslite si – vyskúšala som všetko, teda okrem kokteilu z ricínového oleja, lebo to mi už prišlo fakt pritiahnuté za vlasy. Čiže nezabral ani sex, ani ľanové semiačka, ani čaj z malinových semien, ani teplé kúpele, ani prenášanie stolíka po obývačke, ani nosenie 15 kilovej prepravky hrušiek po dvore, ani nosenie môjho 10 kilového krstniatka po schodoch, ani umývanie celého bytu po kolenách, ani dlhé prechádzky, no nezabralo nič. Bábätko nie a nie prísť na svet. Tak ma poslali do nemocnice na už spomínanú hospitalizáciu.

Prvý pokus o vyvolanie pôrodu

Noc predtým som skoro vôbec nespala. Takto som si to celé totiž nepredstavovala – že bábo sa nevypýta samo, ale budú mi musieť pomôcť indukciou. No ani na druhý deň sa pôrod nekonal, doktor ma poslal domov s tým, že napriek tomu, že prenášam, som stále otvorená na špičku prsta a vyvolanie pôrodu by v tomto prípade bolo trápením pre mňa aj dieťa. Vraj počkáme ešte 4 dni – to by som už oficiálne začínala 42.týždeň a vtedy to už nejako poriešime. Ako? To mi nepovedal.

To, čo nasledovalo potom ani neviem opísať. Muž po mňa prišiel do nemocnice, pobalený kufor sme naložili zase späť do auta a v mobile som mala 100 správ o tom, ako každý na mňa myslí a drží mi palce J Teraz sa z toho smejem, ale vtedy mi bolo do plaču – každému vysvetľovať, že dnes sa zase nič nekoná a prečo…Potom ma muž zobral do nákupného centra nech sa odreagujem a keďže nemôžem ani alkohol ani nič podobné na upokojenie, zjedla som z trucu veľký hamburger z KFC s hranolkami a pollitrovou Colou. No a potom nasledoval google a jeho vysoká škola medicíny s tým, že ak sa to za tie 4 dni nepohne samo a ja sa neotvorím viac ako na špičku prsta, tak pôrod bude rovnaké trápenie, ako by bolo dnes a čo potom?

Aké mám možnosti?

Pripravovala som si v hlave scenáre ako si vydupem na vlastnú zodpovednosť cisársky rez, zvažovala možnosti a myslela, že moja malá Katuška si v tom bruchu asi postavila stan, no sestrička ma ubezpečila, že do Vianoc tam určite neostane J a ani neostala, ale o tom inokedy 😉

Čo si pobaliť do pôrodnice?

Ja som sa pripravovala na pôrod hádam od samotného nástupu na materskú dovolenku. Vonku bolo horúco ako v pekle, v našom byte ešte viac a ja som mala takééé obrovskééé bruchooo, že miestami som mala pocit, že určite explodujem. No a nemyslela som si to len ja, ale ako som sa neskôr dozvedela, tak aj ľudia v mojom okolí J

Keďže som mala také obrovské brucho, myslela som, že aj ten pôrod príde skôr ako v termíne. Tak som sa začala pripravovať. Na rovinu ako pragmatická žena, no zároveň prvorodička som nemala páru, čo všetko znamenajú tie vložky, podložky, nohavičky v zoznamoch na všemožných internetových stránkach, takže som pobalila zo všetkého niečo a myslela som, že to bude stačiť. Nestačilo! Takže dievčatá, tie ktoré ste to ešte neabsolvovali a ste v tom rovnako stratené, ako som bola ja, pobaľte si toto:

  • Popôrodné vložky a zase popôrodné vložky – krvácať budete najmä prvé dni akoby vás rezali, ja som normálne nosila 2 vložky naraz a ďalšie 3 som mala pod sebou na posteli.
  • Podložky na posteľ (neviem presne ako sa to volá, ale v lekárni budú vedieť, čo myslíte J) – toto som ja nemala, verte či nie, vložky stačiť nebudú a zase ani vstávať nebudete vládať stále preto, aby Vám menili krvavú plachtu, inak tie podložky sa potom zídu aj doma, ja ich napríklad dávam na prebaľovací pult.
  • Jednorázové nohavičky – najlepšie tie šortkového strihu – lebo tú vložku medzi nohami musíte mať nejako prichytenú, ale verte mi, že zo začiatku nebude vedieť klasické bavlnené nohavičky na sebe zniesť a je to taktiež zdroj baktérií.
  • A určite si kúpte komplet výbavu na hemoroidy, lebo poviem vám – mňa nebolelo ani tak šitie ako hemoroidy a k tomu si rovno pribaľte sprej na štichy – ja som používala Cicatridinu sprej.
  • Zabaľte si aj dobrý gél na intímnu hygienu, ja som používala Saforele, lebo prvé dni budete chodiť na toaletu do sprchy a je dobre sa vždy vyumývať, aby ste sa zbytočne zo spodu nezapálili.
  • Samozrejme nezabudnite na šľapky do sprchy, uteráky, župan a hygienické potreby – viac Vám nebude treba, teda áno – podprsenka na dojčenie resp. tampóny do nej – lebo aj keď mám malé prsia a myslela som si, že pre mňa je to zbytočné, asi na 3 deň po pôrode mi mlieko striekalo kade-tade a chodila som po nemocnici fľakatá s mapami na prsiach, pod nimi asi až po bruchoooo ako takkáá lazáčkaaa!!!

Teraz sa asi pýtate, kde to všetko zoženiete – v lekárni majú všetko a niečo sa dá kúpiť aj v drogérii.

No a čo pre bábo? PLIENKYYYY A ZASE LEN PLIENKYYY – ja som ich na začiatok v naivnej predstave zobrala asi len 10, však naši alebo muž mi donesú, myslela som si… Sestrička z novorodeneckého na mňa pozerá, či som normálna, tak som jej povedala, že mám malý kufor, ale plienky sú už na ceste J Ono je to tak, že bábätko kaká a ciká stále a najradšej, keď je rozbalené, čiže tých plienok za deň miniete aj 10. No a bábo v pôrodnici potrebuje už len dobrý sudokrém, cumeľ a prsia plné mlieka, ja som ich nemala, čiže od začiatku dokrmujeme, ale o tom v inom článku…

Môj syndróm hniezdenia

Syndróm hniezdenia som chytila aj ja. A to aj napriek tomu, že nie som žiadna vychytená žienka domáca. Jednoducho som sa jedno pondelkové ráno zobudila a preplo mi J Bolo to na začiatku 36. týždňa. Zľakla som sa.

Dostala som paniku, že pôrod môže prísť už čoskoro a ja mám totálny bodrel v byte. Tak som začala upratovať. Trvalo mi to 4  dni. Vyhádzala a vytriedila som perináky, nakúpila vákuové vrecia  a všetko, čo sa dalo zavakuovala, aby som v byte vytvorila ďalší odkladací priestor. Oprala som záclony aj závesy, vyupratovala celú kuchynskú linku a vydrhla sprchovací kút. Nejakou špeci chémiou! Normálne som hľadala na internete tipy a rady ako sa zbaviť nečistôt medzi obkladačkami. No totálny masakerrrr. Bola som unavená ako kôň a môj muž nado mnou len krútil hlavou. No a keď mi pred finále v posledný upratovací deň na pokraji môjho osobného zúfalstva, keď som bola spotená ako slon povedal, že nikto mi to nekázal robiť, rozplakala som sa…

Nakoniec som to všetko s vypätím posledných síl dokončila a začala druhú fázu – príprava výbavičky pre Katku. Všetky vecičky, zavinovačky a textilné plienky sme spolu s mamou oprali, nasledovalo 4-hodinové žehlenie a v polovici 37 týždňa som bola hotováááá.

Od tohto momentu sa začala etapa sadania prachu a neskutočná nudaaaa spojená s pekelnými horúčavami, ktoré som po väčšine preležala na posteli v zatemnenej spálni s lavorom studenej vody pri nohách. Bola som ako tuleň na Falklandách ale keď to inak nejde, tak to nejde…;-)

Nakoniec som musela vytiahnuť vysávač znovu na konci 38.týždňa, lebo môj muž je alergický na prach a už som nemohla počúvať to jeho nekonečné vykychovaniie….no ani opätovné preupratovanie bytu nepomohlo a mojej malej sa nie a nie chcieť von, tak teraz opäť ležím už v 39. týždni ako veľryba v zabarikádovanej spálni, pretože horúco je stále a zdieľam spolu s Vami môj syndróm hniezdenia. Vy ste to mali ako?

Hystéria znamienka

Sestrička v poradni mi povedala, že každé tehotenstvo sa prejavuje individuálne. Ja som to svoje aj vďaka môjmu hektickému zamestnaniu prežila relatívne v pohode. Všetko sa zmenilo nástupom na materskú dovolenku, zrazu som ostala doma, mala kopec voľného času a nevedela, čo s ním.

Však jasné, čo som začala robiť?!!! To, čo robí asi každá žena pred pôrodom – začala som sa prehnane sledovať a to až tak, že som začala riešiť svoje znamienka. Teda ono to nie sú vraj znamienka, ale nejaké sebaroické bradavice, čo som sa dozvedela až na kožnom.

Ale pekne po poriadku, tých znamienok som mala akosi viac, na prsiach, pod nimi, na bruchu, pod ním, na rukách, no všade znamienkaaa. A potom sa začali odlupovať. Konkrétne dve. Jedno na ruke a druhé na ľavom prsníku. A čo urobí, žena 3.tisícročia ako prvé? Však jasné, že ide na internet…

Zadala som do vyhľadávača heslo: znamienka v tehotenstve a hneď na prvej strane som si prečítala o rakovine kože, čiže mi viac nebolo treba a hor sa na kožné. Vysedela som sa tam teda statočne, v našom meste ordinujú len dvaja. Nakoniec som sa dočkala a lekárovi oznámila, že sa mi lúpu znamienka, on nato nech mu ich ukážem a potom sa na mňa pozrel a opýtal sa ma, že odkiaľ viem, že je to znamienko? S údivom na neho pozerám a pýtam sa ho, že čo to je? A on: seberoické bradavice, takže sme sa rozlúčili s tým, že sa vidíme po pôrode a bradavice vypálime.

Čiže dievčatá, ak sa vám počas tehotenstva porobia znamienka, rastú a je ich veľa, nestresujte, pravdepodobne neumierate, no návšteva dermatológa nikdy nie je na škodu 😉