Tag: teplota

Štyri horné stoličky

O zuboch som tu už písala. Nie raz. Veľakrát som Katuškine nervy pripisovala práve nim a už rozumiem tým z vás, ktoré sa pri mojom opise toho, ako nám vyšli rezáky ironicky usmievali a v hlavách vám určite išli hlášky typu, že čo to tu píšem, to jej dieťa je anjel, však tie zuby prežilo ukážkovo. Takže milé mamy, áno mali ste pravdu, rezáky boli nič, asi aj preto mi to dali 4 horné stoličky vyžrať a to poriadne.

Zvykli sme si na nervozitu

Z mojej Katušky je taký malý nerváčik. Keď nedostane, čo chce, dupoce nohami. Keď jej z rúk zoberiem mobil, diaľkový ovládač alebo vlhčené utierky robí scény ako z mexickej telenovely. Nerobila som si z toho vrásky. Veď je to také detské nie? Nervózna bola v posledných týždňoch aj v postieľke. Veľakrát. Trvalo dlho, kým zaspala, veľa sa budila. Zvykla som si. Myslela som, že  je to zase fáza, takže som to neriešila. Ani pršteky v ústach. Však ich tam má furt, zuby ako zuby, nejako vyjdú ako tie predtým, myslela som si…

Zapareniny

No a potom začala pred niekoľkými týždňami kakávať aj 2 či 3-krát denne. Stolica bola iná. Skôr hnačková ako normálna. Prvé, čo mi napadlo, že zase ide na nás nejaký vírus a už som si v hlave opakovala recept na ryžový odvar. Katuška však jedlo neodmietala, práve naopak. Jedla by najradšej všetko – piate cez deviate, takže som sa ju snažila držať aspoň na ako-takej diéte. No nepomohlo. Zo sústavného kakania sa nám začali robiť zapareniny, aj s pľuzgiermi. Bola som z toho dosť na nervy, lebo hygiena je u nás dôležitá a takéto veci si dávam zvlášť pozor. Ošetrovala som jej sčervenaný zadoček sudokrémom a prebaľovala častejšie ako predtým, no hojenie trvalo cez tri-štyri dni.

Nočné teátro

No a potom začali pravidelné nočné teátra. Časté budenie, nerváčenie sa, plač. Nič nepomáhalo. Len Nurofen. Takže asi posledný týždeň sme fungovali tak, že som odmerku mala vopred nachystanú na nočnom stolíku a vždy v noci, keď sa to už nedalo vydržať, jej ju aplikovala. Celá dráma zvaná horné stoličky vyvrcholila klasicky – teplotami. Teplotovali sme dva dni. Prvý sme si užili 38-čky, na druhý sme teplotu znížili na 37 až úplne zmizla. No naša stoličková odysea sa zmiznutím teploty neskončila.

„Ja neviem, čo jej je, idem jej pustiť rozprávky,“ povedala som okolo polnoci môjmu mužovi úplne zúfala, asi po 20 minútach vrieskania, kedy nezabralo ani čičíkanie na rukách, ani nosenie po izbe, ani zasvietenie lampy, ani žalúzie, ani zrkadlo, ani ten Duck TV, ale po chvíľke sa pri tých rozprávkach aspoň na 10 minút upokojila. Stav pohody trval dokým som telku nevypla a nenasmerovala som si to spolu s Katuškou späť do spálne. No ale skrátim to. Druhý amok skončil tak ako prvý – pred kačkovou televíziou, potom som do Katušky spolu s mužom napchala Nurofen, lebo som vydedukovali, že ju niečo bolí a dala som ju do postieľky. Najskôr vrieskala, potom len vzlykala a potom sa síce upokojila, ale nevedela zaspať. Toto celé trvalo cez dve hodiny a ráno sme vstávali už pred 6. Bába vyzerala celkom ok, ja ako po týždňovom fláme na Ibize a tým sa príbeh zuby skončil. Cez deň dospala, čo mohla, v noci spala tiež a potom sa začala fáza zmena času. Ale o tom inokedy, lebo z tejto veci sme sa ešte nespamätali.

Mali sme chrípku a horúčku

Začalo sa to nevinne. Katuška mala kašlík. Aby sme sa rozumeli, baba kašle odvtedy, čo sme prišli domov z pôrodnice. Pediatrička nás na každej prehliadke ubezpečovala, že nejde o nič prevratné, vraj jej len občas zabehne alebo vykašliava zvyšky mliečka. Takže zo začiatku som tomu nevenovala zvýšenú pozornosť.

Stav sa zhoršoval postupne

Náš deň mal štandardný scenár. Dopoludnia prechádzka, potom obed, potom zase spať a popoludní olovrant. No lenže až také štandardné to nebolo. Katuška sa v kočíku začala budiť na kašeľ, keď sme prišli dnu bola mrzutá a odmietla aj príkrm a mlieko. Zo začiatku som to prikladala k únave až neskoro popoludní  som začala uvažovať nad tým, či nie je chorá. Rýchlo som jej odmerala teplotu. Našťastie bola v norme. Potom sa baba vykakala, spapala mlieko a išla spať. Takže som zase bola obvinená mojim mužom, že robím zbytočnú paniku. Napriek tomu som ho ešte poslala rýchlo kúpiť do lekárne nejaký sirup na kašeľ, aby sme boli pre každý prípad zásobený. Však viete, svet google a liečenie začalo pracovať na plné obrátky a dozvedela som sa, že suchým kašľom sa všetko len začína… J

Vzlykala od bolesti

Okolo jedenástej v noci som sa zobudila. Katuška síce spinkala, ale vzlykala pritom. Nevedela som, čo mám robiť. Zobudiť ju? Nezobudiť? Však to poznáte, chcete, aby bábo spalo, no na druhej strane vám inštinkt hovorí, že niečo nie je v poriadku, že ho asi bude lepšie zobudiť a tak dumáte, čo bude lepšie… prejde desať minút, dvadsať, furt neviete a v tom sa Katuška zobudí s plačom sama. Hneď ju rozbaľujem, pchám do nej teplomer, v izbe je tma a ten teplomer začne zrazu strašne hučať. To som už vedela, že je asi zle. Idem do vedľajšej izby a neverím vlastným očiam – 38,8. Pozerám naň ako paralizovaná, za pár sekúnd sa spamätám a idem hľadať čípky od teploty. Do prdele, nikdy som to neštudovala, ako často to treba dať, koľko toho mám dať mojej bábe, neviem ani koľko má teraz presne kíl….“ Som strašnááá matkaaa“, nadávam si v duchu, rýchlo čítam na krabičke, že je to od 7 kíl, tak to risknem a dám jej jeden celý.

Nosíme sa na rukách

Po aplikovaní lieku od teploty sa začal maratón vzlykania a plaču. Nič sa Katuške nepáčilo. Musela som ju len nosiť na rukách, pokiaľ lieky ako tak zabrali a dokázala zaspať, čiže rozumej, že skoro hodinu a pol. Potom som išla študovať príbalový leták tých čípkov, keď sa bába znovu zobudila a absolvovali sme celú tortúru ešte raz. Ráno som bola K.O. Katuška ešte viac, mala stále 37,9. Išli sme teda k lekárke. Tá nás poslala domov s Fenistilom. Maličká mala CRP 8, uzavrela to ako chrípkovú virózu a v prípade, že teplota neklesne, o dva dni máme prísť opäť. Doma nás čakalo peklo. Plač, mrzutosť, nosenie na rukách, budenie sa na kašeľ každých 5 minút, odmietanie liekov, mlieka, príkrmu a ako bonus sa Katuška večer dovracala a začala hnačkovať. Paráda!!!! Asponže ten ryžový odvar viem už variť…

V noci je to najhoršie

Okolo polnoci sme sa zase zobudili. Teplomer hučal ako bláznivý. 39,3!!! Bába bola celá červená, len vzdychala ani plakať nevládala ako normálne. Všetko bolo zle. Už aj to nosenie na rukách. Tak jej môj manžel urobil obklad. Ale keďže sme toto nemali naštudované, dal jej ho na čelo. Prosto namočil plienku do vlažnej vody a položil ju Katuške na čelo. Asi to zabralo, lebo sa celkom upokojila a zaspala. Nad ránom sa scenár s horúčkou opakoval…

Tak, aby som to zhrnula – už dve noci sme nespali, mali sme teplotu 39,3, pili sme ryžový odvar, lebo z toho všetkého sme začali hnačkovať. Kašľali sme, sople sme našťastie nemali. Striedala som paralenove čípky s nurofenovými. Ten sirup od teploty nechcela, vypľúvala ho. Od kašľa som jej dávala sirup do mlieka, lebo inak mi ho vyvrátila a 3-krát do dňa ešte užívala Katuška na uvoľnenie dutín fenistilove kvapky. Následne sme prežili ďalší pekelný deň a noc plnú plaču, nosenia na rukách a sústavného budenia sa na kašeľ až na tretí deň tá hnusná horúčka poľavila.

Následky virózy

No a samoška, že viróza neostala bez následkov. Ochorela som aj ja. Ako na potvoru, keď maličkej začala teplota konečne klesať, mne stúpala. Boli sme doma zavreté už viac ako 3 dni samé. No psycho. Bába mraučala v postieľke a ja vedľa nej na posteli vzdychala, lebo na rukách som ju už nevládala nosiť celý deň. Nakoniec sa nado mnou zľutovala a zaspala. Dnes je to už viac ako týždeň, no dozvuky máme stále. Kašeľ nás ešte neopustil, mňa ani nádcha a Katuška začala štrajkovať s príkrmami. Prosto keď vidí, že jej niečo ideme dať na lyžičke, zatvorí ústa a ani za svet ich nechce otvoriť. Bojí sa, že asi dostane nejaké kvapky alebo čo.  Takže momentálne každé ráno dumám, čo jej do toho príkrmu dám, aby jej to znovu začalo chutiť. Máte nejaký tip?

Prvé sme prespali, druhé prebdeli

Druhé očkovanie bolo iné ako to prvé. Aj Katuška naň zareagovala inak. Neviem, asi tá vakcína je silnejšia, keďže je dieťatko staršie alebo čo.

Keď sme išli k lekárke, myslela som si, že moju bábu to riadne zmôže tak ako v decembri, že bude mrzutá, no zároveň ospalá a boj s vakcínou prespíme. No však myslieť som si zase mohla… J

V čakárni sme čakali vyše hodiny. Katuška bola rozhodená, lebo však sa jej rozhádzal celý režim. Keď sme konečne išli dnu, spala. Musela som ju zobudiť a z toho šoku začala revať tak ako keby sme do nej pchali vakcínu. No musím povedať, že keď sme sa dopracovali k tomuto nepríjemnému momentu bola statočná. Najskôr sa na mňa pozrela a rozmýšľala, čo sa deje, potom celá očervenela, otvorila ústa a do troch sekúnd to prišlo J Rev takýýý, až nás bolo na parkovisko počuť. No hneď ako sme skončili, Katuška sa nechala celkom rýchlo utíšiť.

No a potom som čakala, že budeme spať. Po prvé, lebo Katuška v ten deň málo spala a po druhé preto, lebo aj po prvom očkovaní bola taká rozhodená, že hneď zaspala. Ideme od lekárky domov. Je už neskoro popoludní. Vonku poletuje sneh a bába sa hrá s cumľom a rozpráva. Čo jej dali dávku kofeinu v tej injekcii? Nespí a nespí. Cestou sa stavíme v lekárni. Robím koliečko navyše okolo nášho baráku. Je mi zima, som unavená, no dieťatko stále nespí. No a potom sa mi ju zázrakom podarí ukolísať. Aby som ju nezobudila teperím kočiar hore schodami v rukách. Nemáme výťah, čiže musím zdolať presne 24  schodov. Akože riadna makačka. V polovici vzdychám, že ďalej to nedám, no ale čo mama neurobí pre to, aby jej dieťa spalo a nakoniec i tie moje ručiská budú opäť vyzerať o niečo lepšie 😉

Konečne sa dotrepeme pred dvere nášho bytu, zaparkujem bábu na chodbe, vyfukujem a asi po 10 minútach sme opäť horeeee. To snaďdd nieeee!!! Vyberám Katušku s koča, nakŕmim ju, prebalím, prelepím rany po vpichoch a rovno ju obliekam do pyžamka v naivnej predstave, že ideme spať. No určiteee!!!

 Nosila som ju na rukách 3 hodiny, to koľkokrát som sa ju snažila uspať ani nepočítam, no Katuška bola tak nabitá energiou, že aj keď zaspala, zobudila som do 10 minút. Nakoniec som ju uspala až čosi pred pol 9 večerou a ráno sme mali budíček už pred piatou.

Nožička jej do rána navrela, no teplotu sme nemali. To sa zmenilo asi o 3 hodinky. Katuška začala byť mrzutá a uplakaná. Odmerala som jej teplotu a mala 37,3. Ako nemyslite si, mala som teoreticky zmáknuté všetky scenáre, ako sa starať o dieťa s teplotou a taktiež skúpené všetky produkty na zrážanie teploty, no aj tak som zostala vyvedená z miery. Od narodenia sme totiž ani raz neteplovovali. Takže opäť som sa musela najskôr upokojiť ja a potom som Katušku dala spať. Zaspala na pol hodinu, teplota neklesla, bába je však naučená na prechádzky a kočík. Mala som teda dilemu, či ísť von. Nakoniec som to riskla, išli sme na 30 minút von a potom som ju nechala spať opäť na chodbe. Teplota klesla, no na večer zase vystúpila až na 37,5. Tápala som či jej dať niečo na noc alebo nechať tak. Nakoniec som sa rozhodla nechať zabojovať jej telíčko a počas noci ju sledovať. Spinkala dobre. Teplota klesla a ráno sme si na očkovanie už ani nespomenuli, lebo aj rana po vpichu už bola takmer neviditeľná.

Vakcína nám nespôsobila komplikácie ani v psychomotorickom vývoji ako u iných detičiek, práve naopak. Mám pocit, že nás viac nakopla k aktivite J Každopádne som rada, že to máme za sebou a najbližších 6 mesiacov od ihiel pokoj 😉

Očkovanie No.1

Máme za sebou prvé očkovanie. Bála som sa ho. A to nie som žiadna extrémistka, ktorá podporuje antivakcinačné kampane. Ono je to tak, aj ja keď som nemala deti, krútila som hlavou nad všetkými extrémistami a aktivistami proti očkovaniu. Hovorila som si, že som bola zaočkovaná ja, aj moja sestra, aj môj manžel a sme tu, tak čo sa môže stať? No a potom som porodila moju malú Katušku a aj to moje zmýšľanie sa trochu zmenilo…

Antivakcinačné články som si našťastie nečítala. Poznám sa. Len by som zbytočne ešte viac spanikárila. Zato som sa všetkých, koho poznám, začala vypytovať ako to oni zvládli. No a tie scenáre boli podobné – neskutočný rev, väčšina to prežila bez teploty, no našli sa aj prípady, kedy teplota vystúpila nad 37 stupňov. Katuška ešte našťastie nebola chorá odkedy sme doma. Bála som sa, čo bude, keď jej stúpne teplota, či budem vedieť zachovať pokoj a rozvahu, alebo či začnem panikáriť a hneď utekať na pohotovosť. Zásobila som sa dopredu všetkými možnými prípravkami na zrážanie teploty. Psychicky sa pripravovala na 15 minútový hysterický plač až sme nakoniec prišli k lekárke a nastala hodina H. Prezieravo som malej obliekla šatočky, pretože vakcíny sa podávajú dve do oboch nožičiek. V tomto momente už mala pančušky vytiahnuté po kolienka, aby som ju mohla rýchlo obliecť a tíšiť na rukách.

Predtým sme ešte absolvovali klasickú 3-mesačnú prehliadku. Pani doktorka sa informovala ako sa Katuške darí, zisťovala ako sme na to s mliekom a stolicou, maličkú skontrolovala a nakoniec sme ju odvážili a zmerali obvod hlavičky. Na vyšetrenie treba prísť vybavený platenou plienkou aj náhradnou pamperskou pre prípad, že ju budete potrebovať, čo bolo u nás takmer vždy J No a potom prišla vakcinácia. Najskôr sa Katuška len začudovane pozerala, nechápala, čo sa deje a potom začala plakať. Revala tak, až bola červená. Bolelo ju to chudiatko. Na mojich rukách sa upokojila a asi po desiatich minútach zaspala. Našťastie sme okrem čípkov proti zrážaniu teploty kúpili aj gélové chladivé náplasti pre deti, pretože ranky po vpichoch bábu boleli a hneď som jej ich doma nalepila.

Zo začiatku sa maličká doma javila úplne normálne. Nič neobvyklé sa nedialo. Postupovali sme štandardne podľa nášho režimu až začala byť neskoro popoludní veľmi umrnčaná. Tak som ju uspávala na rukách. Viac-menej celé obdobie po očkovaní prespala. Zobudila sa dvakrát na kŕmenie a potom znovu zaspala. Ja som už spala menej, pretože som ju neustále kontrolovala, no na druhý deň si už na celú záležitosť vôbec nespomenula. Takže až na plač tesne po sme to prežili celkom v pohode. Dúfam, že aj to druhé znesieme takto ľahko. Vy ste na tom boli ako?