Spanie, budenie, uspávanie, kočíkovanie, nosenie na rukách, prekladanie do postieľky – o tomto všetkom som vám už veľa napísala a myslím, že by o tom vedela hodiny rozprávať nejedná mama. So spaním v spojitosti s deťmi je problém skoro vždy.
Teórie uspávania v realite
Nemyslite si, aj ja som si o tom prečítala kopec článkov, počula kopec rád ako to naše mamy neriešili a nechali nás vyrevať alebo ako sme to my vedeli od malička a že my dnešné mamy všetko riešime, priveľa čítame na internete a máme to nechať na prírodu. Tiež som v tom bola chvíľu stratená, až raz jedného dňa mi moja kamarátka napísala o spacej poradkyni.
Keď som o niečom takom povedala svojej mame chytala sa za hlavu, lebo vraj nie som normálna, môj muž si myslel, že mi z materstva už načisto preplo, no ja som sa nedala a zaujímala som sa naďalej. Nakoniec som sa rozhodla počkať, pokiaľ bude mať Katuška 6 mesiacov a potom uvidím, či bude treba takéto niečo riešiť, no moja sestra nečakala ani minútu a poradkyňu oslovila okamžite. No a ono to tak asi v živote býva, že keď niečo začnete intenzívne riešiť, trošku vám k tomu zhora dopomôžu a pošlú znamenie ako ďalej.
Pomohla náhoda
U nás sa to stalo v nedeľu. Maličká sa zobudila na kakanie a zašpinila si celý spací vak. Keďže sme v ten deň ešte pred obedom odchádzali na návštevu k svokrovcom, nestihla som ho oprať. Večer po príchode domov sme pokračovali v štandardne zaužívanom rituály uspávania – rozumej asi hodinu hojdania na rukách a keď to začne vyzerať tak, že bába už konečne zaspala a idete ju položiť do postieľky, v tej sekunde sa zobudí a môžete začať od začiatku. Čiže asi po hodine tejto námahy so skoro 7 kilovým dieťatkom som si povedala razantne DOSŤ.
Ulitka a zaspávanie
V ten večer to bolo o to horšie, že nemala spomínaný spací vak a tak sa Katuška zobudila pri prvom pretočení v postieľke, kedy sa okamžite začala zaoberať svojími fascinujúcimi rúčkami. Prvé čo mi vtedy napadlo bolo, že tie ruky musím zaviazať 🙂 Vybrala som teda ulitku, ktorú som mala nachystanú od jej narodenia, no reálne v nej bola asi 5-krát, zabalila do nej ruky a položila Katušku späť do postieľky. Zo začiatku protestovala, mrnčala, nariekala, no nedala som sa a do 10 minút zaspala. Neuveriteľnéééé.
Na druhý deň som to skúsila opäť. Scenár sa síce opakoval, ale zaspala sama tiež. Po troch dňoch takéhoto večerného uspávania však nastal zlom v rannom spaní v kočíku – ráno som ju dávala spať na chodbu do kočíka, lebo tam vedela ako –tak spať aspoň 30 minút. Hegám ju, hojdám ju až mi idú ruky odpadnúť aj kočík má na mále, ale bába nič. Reve, reve, reve, intenzita sa stupňuje, susedky – dôchodkyne začínajú behať po schodoch, beriem ju teda radšej na ruky, tíšim a zaspáva. Prekladám ju späť do kočíka, opäť rev, ešte horší ako predtým, takto to robím dokola asi pol hodinu, kým opäť zaspí. Na druhý deň ráno sa scenár zopakoval s ešte väčšou intenzitou. Do prdeleee, to hádam nieeee!!! Tak večer sa mi ju celkom úspešne darí učiť zaspávať samú a rána v kočíku sa nám takto pokazili? Po 3 dňoch revu na chodbe pri kočíku to vzdávam a balím ju späť do ulitky, zastieram žalúzie aj závesy a dávam Katušku za sprievodu bieleho šumu (presne ako večer) spať do postieľky. Desať minút sa jedovala, nervovala, plakala a potom ostala ticho, zavrela oči a spala celých 40 minút. Neuveriteľnééé.
Dnes to dokonca vytiahla až na hodinu a pól, čo sa nám asi stalo od príchodu z pôrodnice domov snáď len raz, keď ešte nemala ani 2 mesiace.
Potom som sa o svojich skúsenostiach bavila so sestrou. Ona totiž komunikuje so spánkovou poradkyňou a povedala mi, že spánok má svoju logiku. Dieťa vie zaspať len v rovnakých podmienkach – u nás je to ulitka, tma, biely šum a cumeľ. No poviem vám, že neviem, čo bude robiť, keď z tej ulitky vyrastie a prejdeme na letný čas J