Skosila ma črevná viróza. Taká, akú som už dávno nemala. Ovracala som seba aj na kompletku celý byt. No horor. Ledva som sa doplazila do postele a v duchu rozmýšľala ako sa v tomto stave postarám o svoje dieťa. Sama by som to rozhodne nedala a tak musel ostať doma môj muž. Už som raz písala, že byť rodičom je obeta. Teraz to pocítil on na vlastnej koži. Je totižto citlivý na všetky pachy, zvratky a samozrejme stolicu našej Katušky. Keďže som však nevládala stáť na nohách, či chcel alebo nechcel, musel upratať celý mnou ovracaný byt a samozrejme postarať sa aj bábinu plienku J
V tomto momente mi ani na um neprišlo, že niečo podobné môže pochytiť aj moju maličkú. Ducha prítomný však ostal môj muž, ktorý hneď maličkú odviezol k svokrovcom, aby odo mňa nič nechytila a samozrejme, aby si uľahčil starostlivosť o náš poklad J
Ja som sa za deň pozbierala ako tak dokopy a stále som sa modlila, aby bola Katuška v pohode. Prešli dva dni a nič sa nedialo. Myslela som preto, že je to za nami, až sa mi večer po kúpaní Katuška vygrcala. Na malé takmer 5 mesačné bábätko toho bolo celkom dosť. Nemyslite si, síce som mala za dva dni naštudované a prekonzultované s kadekým možným všetko, čo treba v tejto situácii robiť, ostala som ako obarená. Navyše som bola sama doma, čiže najskôr som musela predýchať počiatočnú paniku, zatiaľ čo Katuška ležala na gauči a plakala. Ja som ako paralyzovaná na ňu pozerala a rozmýšľala, čo idem robiť. Mlieko odmietala, tak som ju nenútila. Išla som jej zarobiť smectu do prevarenej vody. No malá bába bola už taká rozčarovaná, že som do nej nič nedostala.
Nakoniec som ju uspala. Chudiatko, išla spať hladná. Rýchlo som postavila hrniec s vodou a dala variť ryžový odvar. Na internete som našla sto receptov, no každý iný. Nakoniec som ho uvarila takto: do dvoch litrov vody som dala dve polievkové lyžice ryže, varila som to pod pokrievkou dve hodiny, potom ryžu precedila a do vody som doliala ďalší liter vody. Všetko som ešte nechala prevariť a na koniec som do nej pridala ešte dve polievkové lyžice hroznového cukru.
Katuška spala hladná do pol 2 ráno. Najskôr som jej dala čistý odvar. Vypila z neho 20 mililitrov a začala plakať. Však jasné mlieko to nebolo… Tak sme jej s mužom urobili mlieko do odvaru, ale len polovičnú dávku. To vypila na dúšok a v momente zaspala. Na druhý deň som pokračovala v odvarovej diéte a do jednotlivých dávok som dávala len polovičné dávky mlieka.
Bába však bola celý deň mrzutá a dopoludnia vypila ledva 90 mililitrov. Veľmi som sa bála, že sa dehydruje. Plakala a spala. Nakoniec sa jej popoludní polepšilo a začala byť hladná. Odvar pila, no s mliekom, čistý nechcela. V diéte sme pokračovali aj nasledujúci deň, kedy už mala aj stolicu. Celú záležitosť som konzultovala i s pediatrom a ten ma ubezpečil, že som zvolila dobrý postup a maličkú mám pozorovať.
Našťastie Katuška vracala len ten jediný raz po kúpaní a potom už nie, neobjavila sa u nej ani hnačka, ani teplota. O dva dni už bola celkom fit, takže sme sa vrátili k pôvodnému štýlu stravovania, no ten strach a obavy o vlastné dieťa mi dali riadne zabrať. Určite mi dá každý rodič za pravdu, že by najradšej zobral na seba všetky bôle jeho ratolesti ako vidieť maličké dieťatko trápiť sa. No nenavyberáme si a aj takéto momenty patri k životu na materskej 😉