Mám 31 rokov a ani vo sne by mi nenapadlo, že raz budem riešiť farbu stolice a dokonca aj ovoniavať plienku či počítať hodiny, kedy sme naposledy kakali, no a vždy podvečer sa strachovať, čo nás dnes zase čaká. Áno, aj do takýchto sfér vás vie život priviesť na materskej dovolenke J
Bruško je v prvých týždňoch a mesiacoch života bábätka alfou a omegou jeho spokojnosti. Keď nebolí bruško, dieťatko, pokiaľ nemá iné ťažkosti a je napapané, sa usmieva respektíve odfukuje v postieľke. My sme sa s Katuškinym bruškom trápili asi do 9 týždňa. No našťastie sme nemali až také katastrofálne večery ako iné deti, keď ich chytajú koliky. O tomto som niečo vedela, lebo mám v živej pamäti náreky môjho krsniatka – chlapčeka, ktorý prvé 3 mesiace života v podstate len preplakal. Naša Katuška sa s bruškom tiež mordovala, no zvláda to lepšie. Možno preto, lebo je žena a ženy sú od narodenia prispôsobené bolestiam lepšie ako muži J
Bola sobota podvečer. Katuška mala asi 4 alebo 5 týždňov, keď sa to začalo. Najskôr nepokojné stavy a mrzutosť. Potom zvíjanie sa a krútenie. Katuška si v kŕčoch priťahovala hlavičku k ľavému plecu. Bruško mala napnuté. Nepomohlo polohovanie, nepomohlo nosenie ani čičíkanie. Bruško sme masírovali, nahrievali teplou plienkou, no stále nebola vo svojej koži. Tak sme s manželom zhodnotili, že je asi hladná. Prsník v nervozite nechcela. Dali sme jej fľašku. Začala ju hltošivo piť a zrazu v momente všetko mlieko vyvrátila. Išlo jej von nosom aj ústami. Bola som z toho taká hrozne vydesená, že som rozmýšľala nad návštevou pohotovosti. Asi po 2 hodinách to prešlo a naša malá od vyčerpania zaspala. No to som ešte nevedela, čo ma čaká najbližšie týždne.
Zo začiatku sme mali problém so zapekaním. Maličká sa nevedela vykakať. Niekedy nám to trvalo viac ako 72 hodín, čo u dokrmovaného dieťaťa predstavuje dosť dlhé obdobie. Bruško mala nafúknuté, neustále poprdkávala a tie prdy teda smrdeli horšie ako u dospelého človeka, no plienka stále čistá. Z toho mala bába stavy nervozity a ja ako jej mama som je nevedela pomôcť. Dávkovala som ju Espumisanom, ColiPrevom, feniklovým čajíkom, no k stolici to nepomohlo. Potom sme boli na kontrole u našej pediatričky a tá nám odporučila rektálnu rúrku. Pre mňa osobne toto bola posledná možnosť, pretože som si prečítala všetky diskusie o tom, ako si deti na rúrku zvyknú a začnú sa spoliehať na tento spôsob vyprázdňovania.
Rúrku som však kúpila. Keď som videla ako sa moje dieťatko trápi s bruškom, musela som mu pomôcť. Celkovo som ju doteraz praktizovala 2-krát. Raz po ťažkom predpoludní, kedy sa malá krčila v bolestiach tak, že ani nespala. Na základe nej však dostala hnačky a druhú polovicu dňa nespala, pretože naopak vkuse kakala. Si viete potom predstaviť ten krik a divadlo večer, keď som takéto vyčerpané bábätko chcela uspať. No problémy so zapekaním neskončili. Lekárka ma upozornila, že možno je to z umelého mlieka. Odporučila mi nemeniť značku, ale vyskúšať inú radu z daného produktu. Chcela som tak urobiť, no vnútorný hlas mi našepkával, že to nebude dobrá voľba. Všetky deti v našom okolí fungovali bezproblémovo na inom mlieku, prečítala som si aj niekoľko recenzií na internete, nielen slovenských, ale aj českých mamičiek a rozhodla som sa vymeniť značku mlieka. Urobila som dobre. Problémy so zapekaním zmizli. Prišla pravidelná a zelená stolica. To z toho mlieka vraj. Vraj má veľa železa. Malej robili aj ster z konečníka a bolo všetko ok, tak si myslím, že je to fakt asi tým mliekom J
No ale späť ku kolikám. Kým sme mlieko vymenili prešli sme si tortúrou nielen zapekania, ale aj nadúvania a bolestí bruška. Možno to bolo nielen z mlieka, ale aj z hladu /to z toho objemu môjho materského mlieka/ a únavy /keď je bábo hladné, zle spinká/. No proste asi 3 týždne v nepravidelných intervaloch sa nám maličká z ničoho nič rozplakala. Prišlo to nečakane takmer vždy popoludní alebo podvečer. A to takým štýlom, že vrieskala v totálnom amoku. Nič vtedy nezaberalo. Ani nosenie, ani čičíkanie, ani fľaša, ani prsník. Tak sme ju prvýkrát úplne vydesení obliekli a o 9 večer vozili po meste, potom sme to zopakovali niekoľkokrát. Taktiež sme ju po nociach hojdali na našom krpatom balkóne až som z čista jasna raz večer, už úplne zúfala zapla vysávač. Mala som to niekde vzadu v mozgu, že som to niekedy počula, že vysávač deti upokojuje. Zabralo to. Zabralo to aj niekoľkokrát potom. Nakoniec som na youtube našla kopec zvukov pre bábätká a nám sa zatiaľ okrem vysávača osvedčil zvuk lodnej strojovne, normálne ho máme stiahnutý na USB kľúči a mála ho počúva každý večer. Zaspáva pri ňom a keď je najhoršie táto vrzganica sa z nášho bytu ozýva aj o pol 3 ráno. Takže milé dámy žiadne kolotoče s uspávankami nie sú tak účinné ako kočíky, digestory, vysávače, fény alebo sušičky. Vy ste tento fenomén prežívali ako?